//Tanečný repertoár
Tanečný repertoár2019-06-13T07:35:12+00:00
Repertoár súboru pozostáva zo samostatných tanečných a speváckych čísel. Tieto sú potom súčasťou programových blokov podľa jednotlivých regiónov alebo tematických okruhov. Na podobnom princípe sú zaradené do programových celkov, ktoré podľa rozsahu tvoria samostatné menšie programy alebo celovečerné programy.

Keďže 90 % súborovej produkcie tvorí tanečný repertoár, zaujímavá je jeho genéza. Všetky tance majú svoju históriu. Vznikli z rôznych popudov. Väčšina z potreby inscenovať tradičné ľudové tance východoslovenských regiónov podľa najnovších poznatkov, kráčať s dobou, inovovať repertoár, a pritom dodržať základnú orientáciu súboru.

Ich konečný tvar určoval choreografický nápad, zvolená téma, možnosť okrojovania, schopnosť interpretov, ale aj adresát, pre ktorého bol tanec určený. To bol prípad karičiek, vytvorených na uvádzanie počas výchovných koncertov.

Niekedy sa na javisku prezentujú aj tance vytvorené ako pohybové štúdie, t.j. ako príprava na spracovanie väčších choreografií. Takými sú zo zemplínskych tancov Čardáš I. a II. alebo Pastierske grífy.

Kračunovské tance (Schádzaná a iné) vznikli ako reakcia na objavenie bohatého žriedla v miestnej folklórnej skupine. Prvá podoba choreografie bola interpretačne veľmi náročná, nad sily vtedajších tanečníkov-chlapcov. Choreograf ju preto prepracoval pre tanečnice, ktoré boli interpretačne oveľa vyššie. Rozjarené nevesty získali oveľa väčší divácky úspech a postupne sa dostali aj na celoslovenskú choreografickú súťaž.

Tanec “Parádnice a fičúri” vznikol ako reakcia na to, že v súbore bolo dosť tanečníkov so zmyslom pre humor, schopných prejaviť ho na javisku.

Veľmi svojrázne vznikla “História jednej krajiny”. Od polovice sedemdesiatych rokov bol medzi choreografmi ustálený názor, že nie je možné vyjadrovať iné, než folklórne témy, vôbec sa nehodí na vyjadrenie vážnejších, tzv. veľkých myšlienok. Choreografia bola vytvorená ako reakcia na diskusiu medzi choreografmi a porevolučnú eufóriu v našej spoločnosti.

Nevyužité kroje zo starého zbojníckeho tanca dali podnet pre vytvorenie novej choreografie. Pôvodné dve verzie boli bez dievčat, no ony veľmi chceli byť pri tom. Prišli s nápadom robiť strašidlá. Prvú verziu tanca sme odložili bokom, druhá, prepracovaná a doplnená o strašidlá, sa tancuje dodnes (č. 35).

Niekdajšia asistentka choreografa MVDr. Alžbeta Takáčová pripravila tanec”V zaľúbení” ako absolventskú prácu na záver školenia pre pedagógov a choreografov ľudového tanca.

Dagmar Grejtáková pri práci s deťmi vyskúšala tancovať súčasne s vyťukávaním rytmu ozvučnými paličkami a napadlo ju, či by sa nedal postaviť na tomto základe celý tanec. Dnes je z toho samostatná choreografia bez doprovodu ľudovej hudby, prinášajúca osobitú atmosféru spišských piesní a tancov.

Veľmi zložitá bola cesta vzniku “Jacksoniády. Najprv režisér STV Marián Kleis prišiel s ponukou pre choreografa, aby využil Jacksonovu hudbu na parodovanie diskotancov. V čase, keď sa na tom začalo pracovať, televízia už nemala o číslo záujem. Keďže pri študijnej práci sa ukázalo, ako sú rovnocenné naše tance s moderným tanečným pohybom, choreografia dostala inú podobu, vhodnú do spoločného programu so skupinou Drišľak. Špeciálne pre tento program a na podobnom princípe bol postavený aj tanec “Manuela”.

Najnovšie programové čísla vznikli účelovo na demonštráciu možnosti, ktoré poskytuje súčasná technika. Študent VŠMU Pavol Pitoňák pripravil štúdiu ľudových tancov z Raslavíc (Bašistovská, Mojše, Krucená, Čardáš) na základe dokumentácie Umenovedného ústavu SAV. K tomu spracoval aj choreografiu tancov Krucena a Čardaš, ktoré ostávajú v repertoári súboru Železiar.

Tanečné divadlo “Hriech?” vytvoril Pavol Pitoňak ako svoju bakalársku prácu v rámci štúdia na VŠMU. Prvú verziu diela naštudoval s tanečníkmi z bratislavských súborov SĽUK, Lúčnica, Nová Scéna, Ifjú Szívek, Poleno a študentami VŠMU. Išlo o prácu, ktorá mala ostať nevyužiteľná pre nemožnosť reprízovania pôvodnými interpretmi. V decembri 2001 začal adaptovať svoje dielo v súbore Železiar. Party jednotlivých postáv prispôsobil interpretom zo Železiaru. Skĺbením ľudového tanca s postupmi moderného tanečného divadla a kvalitnou výrazovou a charakterovou interpretáciou tanečníkov vzniklo celistvejšie a pôsobivejšie dielo ako v prvej verzii.

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2019

Tanečný repertoár bude za rok 2019 priebežne aktualizovaný.

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2018

Tanečný repertoár bude za rok 2018 priebežne aktualizovaný.

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2017

Tanečný repertoár bude za rok 2017 priebežne aktualizovaný.

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2016

Tanečný repertoár bude za rok 2016 priebežne aktualizovaný.

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2015

Tanečný repertoár bude za rok 2015 priebežne aktualizovaný.

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2014

CO ŠE ČERVEŇEJE

Abovské piesne a tance

1. KLATOVSKÝ VERBUNK
2. DO ŠAĽIKA A ČARDÁŠ
3. MEDVEC
4. GAZDA
5. REZGEĽ
6. BALADA sólo: Barbora Feckova a Andrea Rndošová
7. Fodri mojo, fodri

Spišské, rómske a rusínske piesne i tance

8. JEDEN KRÁĽ MAL TRI DCÉRY, IŠOL JELEŇ, ZA HURAMI (Bystrany)
9. VARIÁCIE NA RÓMSKE RYTMY
10. RUSÍNSKE PIESNE (Jakubany)
11. KOLOMYJKA Z ČIRČA

P R E S T Á V K A

Zábavky a hry tanečné
12. ŠUMNI CIFRI – HRA S ČAPÁŠMI
13. RYTMICKÉ HRY DIEVČAT a JA TU TI TAM
14. TLIESKAČKY, PREKÁRAČKY
15. HRY S DIVÁKMI- CHLAPCI A DIEVČATÁ
16. TANEC NA PÄTU

Zemplínske piesne a tance z posledných rokov
17. MUZIKA Z KEŠEŇI Milan Rendoš a ľudová hudba
18. PIESNE ZO ZEMPLÍNA sólo: Barbora Fecková
19. KARIČKA (Pozdišovce)
20. VIŠŇOVSKÉHO VERBUNK ( Zámutov)
21. FĽAŠKOVÝ I ČARDÁŠ (Zámutov)
22. Co še červeňeje

Námet, scenár, réžia: Urban Vladimír
Svetelná réžia: Pitoňák Pavol
Choreografia: Urban Vladimír, Urban Vladimír a Michalko Vladimír – 6, Michalko Vladimír – 7
Spracovanie hudby: Rendoš Milan a členovia ľudovej hudby

Účinkujúci:
Tanec: Biačková Zuzana, Boglarská Barbora, Dančišínová Zuzana, Dulová Mária, Gánovská Nikola, Gasperová Miroslava, Hyblárová Lenka, Keresturiová Lenka,
Kesterová Martina, Kováčová Bibiána, Kriváková Laura, Macinská Katarína,
Marcinková Mária, Miškovičová Adriána, Molitorisová Sidónia, Repíková Alexandra, Sakáčová Marta, Šuleková Žofia, Tandlichová Tímea, Tomašková Lenka,
Verebová Antónia

Česlák Samuel, Čižmárik Maroš, Dzhalovyan Artem, Kundrát Matúš, Majerník Marek, Michalov Ladislav, Novák Dávid, Rudy Ján, Szőke Dávid, Olajos Roland, Sarka Marko, Šemnický Lukáš

Spev: Beneová Emília, Bratrůová Michaela, Fecková Barbora, Gašparová Dana,
Geregová Zdenka, Kmecová Katarína, Rendošová Andrea
Ľudová hudba: Hudák Ľuboslav – 1. husle, píšťalka; Porvazník Jozef – 2. husle, bubon; Gereg Marián – viola, drumbľa; Lacko Matej – cimbal, okarina;
Rendoš Milan – kontrabas, akordeón, ústna harmonika

Vedenie súboru:

Umelecký vedúci a choreograf: Vladimír Urban
Vedúci ľudovej hudby : Milan Rendoš
Vedúca speváckej skupiny: Andrea Rendošová
Predník ľudovej hudby: Ľuboslav Hudák
Asistenti choreografa: Lenka Hyblárová, Dávid Novák
Pedagóg tanca: Mária Dulová
Organizačný vedúci: Marián Gereg
Krojárky: Magdaléna Horková, Zuzana Sitárová
Šitie krojov: Jana Zálacková

Pri príprave a organizácii 50. výročia spolupracovali:
Projektová manažérka: Zuzana Krajňáková
Asistentka: Ingrid Volnerová
Grafické návrhy, kurátor výstavy: Ferdinand Majerech
Grafický dizajn: Dávid Gore
Archív súboru Železiar: Antónia Urbanová
Technické zabezpečenie výstavy: Vojtech Horváth a Ladislav Šoltés

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2013

“Tanec – Rituál – Legenda”

Uvedené 7. 4. 2013 o 17.00 hod. v Štátnom divadle Košice

Autori vychádzajú z pôvodných foriem ľudovej kultúry. Naplno vyjadrujú v čom je sila tanca, legendy a rituálu v našej ľudovej kultúre. Pri tvorbe pracujú s jej živelnosťou, prirodzenosťou a životnou energiou. Tanečnú časť napĺňajú nové scénické podoby tancov z Abova, Zemplína a Šariša. Legenda stvárňuje príbeh o parobkovi (mládencovi) zo Zámutova, ktorý ako vojak za Márie Terézie skoro odvisol na šibenici. Rituál alebo ovládanie sveta mágie, prináša choreografia „Juhaska žila”, ktorej hlavnou časťou je rituálny, zaklínací tanec bačov „Ovčí zdich”.

AUTORI
Námet a réžia: Vladimír Michalko
Choreografia: Vladimír Michalko, Vladimír Urban (Verbunk – Ja parobek)
Hudobné spracovanie: Milan Rendoš, Ľuboslav Hudák, Andrea Rendošová
Pomocná a svetelná réžia: Pavol Pitoňák
Sprievodné slovo: Ing. Vladimír Urban

Hudba: Ľuboslav Hudák (primáš), Ing. Jozef Porvazník (2. husle, bubon), Marián Gereg (viola), Matej Lacko (cimbal, kontrabas, akordeón), Mgr. Milan Rendoš (akordeón, kontrabas, drumbľa, ústna harmonika, cajon)
Spev: Emília Beneová, Ing. Michaela Bratruová, Alena Demjanová, Barbora Fecková, Ing. Zuzana Franeková, Mgr. Dana Gašparová, Mgr. Zdenka Geregová, Ing. Katarína Kmecová, Andrea Rendošová
Tanec: Maroš Čižmárik, Zuzana Dančišinová, Artem Dzhalovyan, Gabriela Gašparová, Katarína Gavalierová, Nikola Gánovská, Diana Heželová, Filip Hudzík, Lenka Hyblárová, Ing., Martina Kesterová, Michaela Kolcúnová, Laura Kriváková, Matúš Kundrát, Katarína Macinská, Marek Majerník, Ladislav Michalov, Ing., Adriána Miškovičová, Mgr., Martina Molnárová, Štefan Mráz, Ing., Dávid Novák, Ladislav Pástor, Ing., Diana Polomská, Ján Rudy, Marta Sakáčová, Mgr., Dávid Szőke, Lukáš Šemnický, Bc., Štefan Štec, a.h., Žofia Šuleková, Mgr., Tomáš Takáč, Jakub Trebuňák, Petra Tóthová, Martin Záremba, Ing.

PROGRAM

TANEC
1. Abovské melódie
Čardášové piesne z Abova

2. Čeľadz abovska
Verbunk – Šumna kukurička, Verbunk – Ja parobek, Čardáš,
Do šafľika, Čardáš
(Vyšný Klátov, Nižný Klátov, Myslava – Abov)

3. Rusínske piesne zo Šarišského Jastrabia
(Šariš)

4. Paradnico dzupni
Koleso z Kyjova, Rytmické variácie, Koleso zo Šarišského Jastrabia
(Šariš)

5. Balada o smrtke
Pieseň z obce Jarovnice
(Šariš)
Sólo spev: Barbora Fecková

RITUÁL
6. Juhaska žila
Bačovo zaklínanie, Tanečná zábava, Ovči zdich, Tanec s mŕtvym, Oživenie, Tanečná zábava
(Šariš)
Hosť: Štefan Mráz ml. (bývalý člen FS Železiar)
Slovo nahovoril: Jozef Úradník

TANEC
7. Verbunk a Čardáš z Kamenice nad Cirochou a Ostrova
(Zemplín)

8. Vojnovo
Ej tu stuj mili tu stuj, Jak še Janči na vojnu bral, Idze vojak po uľici
Piesne o vojne a vojenčine v interpretácii speváckej skupiny Železiar

LEGENDA
9. Legenda o Havľirovi
Na tanečnej zábave – Zverbovanie, Na vojne, Pod šibenicou, Doma
(Zemplín)
Hostia: Martin Záremba (bývalý člen FS Železiar)
Štefan Štec (FS Hornád)
Námet: Juraj Kollár
Slovo nahovoril: Slavomír Višňovský, Barbora Fecková, Milan Rendoš

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2012

Dvojprogram “Hodina deväťdesiatnikom” a “Od Vlada k Vladovi”
Uvedené 31. 3. 2012 o 16.00 a 19.00 hod. v Štátnom divadle Košice

AUTORI
Námet: Vladimír Michalko
Scenár a réžia: Vladimír Urban, Vladimír Michalko
Choreografia: Vladimír Urban (5, 6, 7, 8, 9, 10),
Vladimír Michalko (10,11,12)
Filmová réžia a strih: Jana Ambrózová
Pomocná film. réžia: Margita Jágerová, Vladimír Michalko
Kamera: Boris Ferenc, Jana Ambrózová, Martin Ostrolucký
Odborná spolupráca: Katedra etnológie a etnomuzikológie FF Univerzity Konštantína Filozofa V Nitre
Hudba: Milan Rendoš
Svetlá a premietanie projekcie: Maroš Ondrejka
Zvuk: Tomáš Šemrák

ÚČINKJÚCI
Hudba: Ľuboslav Hudák – primáš, Jozef Porvazník – husle, Marián Gereg – viola, Matej Lacko – cimbal, Milan Rendoš – kontrabas
Spev: Mária Fričová (Liptovské Sliače) a. h., Jana Ambrózová a Margita Jágerová a. h. (FF UKF v Nitre), Emília Beneová, Barbora Fecková, Dana Gašparová, Zdenka Geregová, Katarína Kišidayová, Katarína Kmecová, Zuzana Mrázová, Andrea Rendošová
Tanec: Vladimír Vnenčák a Jana Vnenčáková (Gemerská Poloma) a. h., Slavomír Ondejka a Lenka Sciranková (Košice) a. h., Peter Hrabovský (Šumiac) a. h., Martina Takáčová (Košice) a. h., Katarína Litomerická (Bratislava) a. h., Maroš Čižmárik, Zuzana Dančišinová, Sára Dečová, Artem Dzhalovyan, Veronika Gajdošová, Ema Garajová, Katarína Gavalierová, Lenka Harvanová, Diana Heželová, Lenka Hyblárová, Michaela Kolcúnová, Vlastimil Kormoš, Matúš Kundrát, Katarína Macinská, Marek Majerník, Vladimír Michalko, Ladislav Michalov, Adriana Miškovičová, Dávid Novák, Ladislav Pástor, Diana Polomská, Ján Rudy, Marta Sakáčová, Dávid Szőke, Lukáš Šemnický, Žofia Šulekova, Tomáš Takáč, Petra Tóthová, Jakub Trebuňák, Vladimír Urban, Milena Velebírová, Andrea Zárembová

HODINA DEVÄŤDESIATNIKOM

1. Obraz Ján Lazorík: Projekcie, tance Krúcena a Olafská z Krivian, hra na gajdici.
Účinkujú: Milan Rendoš, Slavomír Ondejka, Lenka Sciranková, Vladimír Michalko, Železiar
2. Obraz Cyril Zálešák: Projekcie, tance Vlašiko z Komárna a Karička z Pozdišoviec.
Účinkujú: Vladimír Michalko, Železiar
3. Obraz František Poloczek: Projekcie, tance Šuchon z Kokavy nad Rimavicou, Cífer zo Ždiaru, Do hora a Jánošíkov tanec zo Šumiaca.
Účinkujú: Ľuboslav Hudák, Vlado Vnenčák, Jana Vnenčáková, Peter Hrabovský, Martina Takáčová, Katarína Litomerická, Železiar
4. Obraz Ján Olejník: Projekcie, piesne nad hrobom z Liptova, Svätoondrejská hra “višim višim”, piesne z Kojšova.
Účinkujú: Jana Ambrózová, Margita Jágerová, Mária Fričová, Železiar

OD VLADA K VLADOVI
5. Obraz Karička z Nižného Klatova (Abov) Dievčenský a ženský kolesový tanec
6. Obraz Tarajový z okolia Kuzmíc a Kalše (Abov) Mužský tanec s ostrohami
7. Medvec z okolia Košíc (Abov) Tanec v trojkách
8. Pozdišovský čardáš (Zemplín) Párový tanec patriaci k motivicky najbohatším párovým tancom na Slovensku
9. Fľaškový a čardáš zo Zamutova (Zemplín) Ukážka tanečného majstrovstva pri tancovaní okolo fľaše a párový tanec
10. Od Vlada k Vladovi Odovzdávanie choreografického žezla
11. Fintičky kamenické Choreografia vznikla na tri páry v tanečnej skupine Partia. V súčasnej šesťpárovej podobe v súbore Železiar je Verbunk a čardáš z Kamenice nad Cirochou akýmsi symbolom budúcej spolupráce medzi týmito dvoma telesami.

DEVÄŤDESIATNÍCI

Ján Lazorík, nar. 29. 9. 1920 v Toryse (okr. Sabinov) – učiteľ, pracovník múzea, zberateľ, amatérsky etnograf
Vyštudoval Učiteľský ústav v Prešove, bol učiteľom vo viacerých základných školách v rôznych obciach Šariša, istý čas aj riaditeľom. Okrem jazykov (slovenský a nemecký jazyk), hudobnej a výtvarnej výchovy, vyučoval aj prírodovedu a intenzívne sa venoval pestovateľským aktivitám. V Krivanoch zriadil Okresnú pioniersku mičurinskú stanicu ako vzdelávacie miesto pre školy a mičurinské krúžky, ktoré sa zaslúžili o pozdvihnutie ovocinárstva v obci a širokom okolí. Neskôr až do dôchodku bol múzejným pracovníkom Ľubovnianskeho múzea v Starej Ľubovni. Už počas učiteľovania sa však intenzívne venoval zberu, dokumentácii prejavov duchovnej a materiálnej kultúry a folklóru vo viacerých obciach hornotoryského regiónu. Počas celého svojho života propaguje a obhajuje nárečia, tradičnú ľudovú kultúru a folklór.

Výpočet jeho aktivít je siahodlhý. V roku 1968 založil dodnes fungujúcu folklórnu skupinu v Krivanoch, s ktorou nacvičil viac než 80 scénok a folklórnych pásiem. Zaslúžil sa o vznik viacerých folklórnych telies a rozvoj ich scénických programov. Počas svojho mimoriadne plodného života zozbieral a zachránil pred zničením nespočetné množstvo artefaktov historického a etnografického charakteru – trojrozmerných predmetov, fotografií, filmových negatívov, archívnych materiálov a zápiskov. Stovky predmetov venoval múzeám a vedeckým inštitúciám (Vlastivednému múzeu v Prešove 1 800 kusov, Etnologickému ústavu SAV 20 000 negatívov, množstvo predmetov, zápiskov a MG kaziet múzeu v Starej Ľubovni). Niekoľko desaťročí fotografoval, dokumentoval, zakresľoval, nahrával a zbieral prejavy ľudovej kultúry východného Slovenska (piesne, rozprávky, legendy, povesti, rozprávania zo života, príslovia, porekadlá, opisy architektúry, ľudových obyčají, krojov, remesiel, pracovných postupov…). Spolupracoval s významnými slovenskými etnografmi a folkloristami, filmovými režisérmi. Písal scenáre pre televízne a filmové spracovanie mnohých tradičných prejavov zo života starej šarišskej dediny. Podľa jeho námetu a scenára STV nakrútila úspešný seriál Popaterce na nas. V obci Krivany sa mu podarilo vybudovať amfiteáter, jedinečné Centrum ľudovej kultúry a remesiel, inicioval vznik Hornotoryského folklórneho festivalu. Jeho zásluhou bolo v Krivanoch natočených Slovenskou televíziou 29 filmov. V r. 2007 Národnostné rusínske Divadlo A. Duchnoviča v Prešove uviedlo premiéru hry Deň derešový, ktorá vznikla na motívy textov J. Lazoríka. Po odchode na dôchodok na začiatku 90. rokov 20. storočia začal vydávať knihy prevažne v šarišskom dialekte, na ktoré si sám hľadá sponzorov a vydavateľov. Je autorom takmer tridsiatky kníh s etnografickou problematikou, obrovského, dodnes presne nevyčísleného množstva článkov a príspevkov, v ktorých neúnavne už niekoľko desaťročí intenzívne propaguje ľudovú kultúru a kritizuje mnohé negatívne javy zo života spoločnosti. Napriek svojmu pokročilému veku je mimoriadne aktívny, naďalej píše a pripravuje ďalšie materiály do tlače. Dodnes žije v Krivanoch so svojou manželkou, s ktorou vychoval 7 detí. Za všetky uvádzame aspoň diela, ktoré on sám pokladá za najvýznamnejšie: Žic znači rečovac. Nárečové slová nemeckého pôvodu z hornotoryského kraja (1999), Fotočítanka ľudovej architektúry a bývania východného Slovenska (2002), Rosprafki a pripovitki rosprafkara Juraja Krankoti z Remeňinoch i iňšich rozpravjačoch, pripovitkaroch (2005), Naša stará dzedzina. Šarišská ľudová slovesnosť (1999), Humorno-pravdive obrazky zo starej dzedzini (6 častí, posledná vyšla r. 2007), Naše tradičné bačovstvo (1996, 2. doplnené vydanie 2004, Pijactvo (2003), Zbuňictvo (2004) a mnohé iné…

Dr. František Poloczek, nar. 24. 2. 1920 v Solivare, pedagóg, slovenský hudobný vedec, folklorista, maliar V roku 1939 ukončil gymnaziálne štúdiá a začínal ako učiteľ na vidieckej škole. V 40-tych rokoch 20. storočia študoval hru na violončelo a hudobnú teóriu na konzervatóriu (do r. 1947) a zároveň začal študovať na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (súčasná UK) hudobnú vedu a folkloristiku (ukončil v r. 1951). Už počas prvých dvoch rokov štúdia na univerzite pôsobil ako sekretár v Štátnom ústave pre slovenskú ľudovú pieseň (pod FF Slovenskej univerzity), cieľom ktorého bolo skúmať a vydávať slovenské piesne a iné hudobné prejavy. Po ukončení štúdia bol rok asistentom na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (konzervatórium), kde vyučoval dejiny tanca a ich vzťahu ku všeobecným dejinám hudby. Dlhé roky pôsobil aj ako aktívny hráč (hlavne violončelo, ale i organ, kontrabas, akordeón). V roku 1951 bol pozvaný založiť na Slovenskej akadémii vied pracovisko zamerané na výskum ľudovej hudby, pričom do roku 1958 pracoval ako vedúci tohto novozaloženého inštitútu (neskôr Ústav hudobnej vedy). Na istý čas bol z tohto postu zosadený, neskôr vylúčený zo SAV. Vďaka pričineniu niektorých osobností a na základe jeho dovtedajšej vedeckej činnosti a vydaných publikácií, bol neskôr znova prijatý, už len ako radový pracovník. Okupačná invázia v r. 1968 ho zastihla v zahraničí a rozhodol sa nevrátiť sa späť do vlasti. Už v 50. rokoch 20. storočia sa podieľal na intenzívnom zbere, zapisovaní a vydávaní slovenských ľudových piesní vo viacerých oblastiach Slovenska, ktoré vychádzali postupne od r. 1950 v štyroch zväzkoch pod názvom Slovenské ľudové piesne I – IV. Prvý diel redigoval vtedajší predseda Štátneho ústavu pre ľudovú pieseň prof. Dr. K. Hudec, ostatné po jeho smrti F. Poloczek. Pri zberoch a vydávaní piesní uplatňovali zásadu, že piesne musia reprezentovať čo najviac geografických oblastí Slovenska, pričom piesňový materiál z jednotlivých obcí predstavoval akúsi piesňovú monografiu. Išlo o významné dielo, ktoré predstavilo ľudovú pieseň z rôznych vidieckych lokalít západného, stredného ale i východného Slovenska. Nazbieraný piesňový korpus umožnil nielen vyvodiť určité závery k stavu a poznaniu piesňovej kultúry Slovenska, ale taktiež zachytiť piesne v období, kedy začala tradičná kultúra Slovenska ustupovať v súvislosti so závažnými spoločenskými zmenami vo vtedajšej spoločnosti. Postupne vychádzali Slovenské ľudové piesne II (1952), Slovenské ľudové piesne III (1956), Slovenské ľudové piesne IV (1964). Ďalej sa podieľal na viacerých publikáciách, ako napr. Slovenské ľudové tance I (spolu s J. Kovalčíkovou, 1955), ktoré boli prvým pokusom o systematické vydávanie slovenských ľudových tancov. Spolu so Š. Tóthom napísal Tanečné písmo: metodický príspevok pre zápis tanečného pohybu (1952). S jeho menom je spojená nielen rozsiahla zberateľská činnosť a množstvo zápisov piesní v archíve SAV, ale i prvá odborná dokumentácia slovenských ľudových tancov realizovaná SAV v r. 1951. Je autorom viacerých odborných štúdií o slovenskej ľudovej piesni, ale i nedokončených prác zameraných na jej etnomuzikologickú analýzu. Okrem hudby je jeho veľkou vášňou maľovanie, ktorej sa intenzívne začal venovať najmä po odchode zo Slovenska.

PhDr. Ján Olejník, CSc., nar. 10. 5. 1921 v Spišských Vlachoch – pedagóg, múzejný pracovník, etnograf, publicista
Po ukončení gymnázia v Levoči a Učiteľského ústavu v Spišskej Novej Vsi pôsobil od r. 1941 ako učiteľ vo viacerých lokalitách Slovenska. Potom pracoval 5 rokov ako inšpektor kultúry v Michalovciach, odtiaľ na niekoľko mesiacov odišiel do Bratislavy na post tajomníka SĽUK-u. Vrátil sa však späť do Tatier, kde žije a pracuje dodnes. Od r. 1949 zastával post riaditeľa strednej školy, v rokoch 1954 – 1958 vedúcu pozíciu na odbore kultúry a školstva v Starom Smokovci. Už od čias pôsobenia v Michalovciach aktívne zasahoval do folklórneho hnutia – stál pri zrode viacerých folklórnych telies a súborov, podieľal sa na scénických programoch. Inicioval viacero podujatí a folklórnych slávností, vystúpení množstva súborov v turistických zariadeniach a hoteloch v Tatrách, zásluhou čoho začali jednotlivé telesá systematickejšie pracovať. Od r. 1958 nastúpil do Výskumnej stanice a múzea TANAP-u v T. Lomnici, kde pracoval až do r. 1985. Počas svojho pôsobenia tu založil a vybudoval pozoruhodnú zbierku etnografického materiálu, realizoval národopisné expozície a podieľal sa na viacerých výstavách. Popri tom ukončil v r. 1961 štúdium etnografie na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, neskôr tu získal doktorát z dejín umenia a v r. 1968 na Masarykovej univerzite v Brne vedeckú hodnosť kandidáta historických vied.

Osobne sa stretával a priatelil s viacerými významnými osobnosťami kultúrneho, umeleckého a vedeckého života (J. Cikker, K. Plicka, B. S. Timrava…), ale aj jednotlivými obyvateľmi z výskumných oblastí, v ktorých opakovane realizoval svoje bádanie. Uskutočnil množstvo výskumných ciest najmä v regióne Spiš a v priľahlých oblastiach, kde filmoval, nahrával a zaznamenával rôzne prejavy života a kultúry ľudu. Osobitosťou jeho práce bola snaha dokumentovať jednotlivé prejavy v ich živej, neinscenovanej podobe, vždy akoby „v priamom prenose”, čo si vyžadovalo dlhodobejšie stacionárne výskumy a intenzívne, neraz dlhoročné priateľské kontakty s obyvateľmi jednotlivých oblastí. Prvý tematický výskum sústredil na dokumentovanie ľudového transportu v oblasti Vysokých Tatier. Postupne od materiálnych prejavov (staviteľstvo, odev) prešiel na duchovnú kultúru a folklór (povery, ľudová slovesnosť, obyčaje, mágia, liečiteľstvo, kult stromov, liečivých rastlín, zvierat…), až po spôsob života lesných robotníkov, či vplyv turizmu na spôsob života ľudu podtatranských oblastí a i. Zozbieral veľké množstvo dokumentačného materiálu a publikoval niekoľko stoviek vedeckých, popularizačných i reportážnych článkov v novinách a časopisoch doma i v zahraničí. Je autorom kníh Ľud pod Tatrami (1978), spoluautorom publikácie Ľudový odev na Spiši (1990), podieľal sa na viacerých monografiách. Vďaka svojej jazykovej vybavenosti udržiaval intenzívne kontakty aj so zahraničím, je členom niekoľkých zahraničných asociácií a vedeckých spoločností. Okrem materiálu a predmetov zozbieraných pre muzeálne inštitúcie, vlastní rozsiahly osobný rukopisný, filmový a zvukový archív pozostávajúci z obrovského množstva položiek.

Cyril Zálešák, nar. 4. 2. 1920 v Kuželove (ČR) – tanečný pedagóg, choreograf, metodik
Narodil sa na moravskom Horňácku – v Kuželove, kde mal od detstva možnosť stretávať sa s hudobnou a tanečnou tradíciou v jej prirodzenej forme. Stredoškolské štúdiá absolvoval na gymnáziu v Strážnici, kde sa intenzívne zaoberal športom. Už ako stredoškolský študent v strážnickom gymnáziu sa venoval ľudovej hudbe (huslista), spevu a tancu, v čom pokračoval aj počas svojho pôsobenia v Bratislave, kde študoval a v roku 1945 ukončil odbor geografia – telesná výchova na PF Slovenskej univerzity. Po škole nastúpil do telovýchovnej sekcie Povereníctva školstva a kultúry v Bratislave. V tomto období začal aj jeho intenzívnejší záujem o výskum ľudového tanca, ktorý zhmotnil do svojej prvej publikácie Horňácky odzemok a verbunk (1950). V r. 1948 odchádza pracovať do Matice slovenskej do novozaloženého odboru Ľudovej umeleckej tvorivosti, pričom tu vzniklo Ústredie národopisných a tanečných ochotníckych súborov. Jeho záujem o slovenský tanečný folklór sa zo začiatku orientoval predovšetkým na stredné a východné Slovensko, kde mal možnosť sledovať a zaznamenávať ešte veľmi živé a rozmanité tanečné prejavy, neskôr robil sústavnejšie výskumy v oblasti Záhoria a juhozápadného Slovenska. Toto jeho úsilie vyústilo do vzniku jednej zo základných publikácií o slovenskom ľudovom tanci Ľudové tance na Slovensku (1964), ktorej ešte predchádzali publikácie Pohronské tance (1953) a Opisovanie ľudových tancov (1956). Miestom jeho celoživotného pôsobenia sa však stala Bratislava, kde pokračoval v práci v odbore Ľudovej umeleckej tvorivosti. Stal sa vedúcim tanečného oddelenia a v tejto funkcii pôsobil neskôr aj v Osvetovom ústave (v súčasnosti NOC) v Bratislave až do roku 1980. Výrazne sa zaslúžil o odborné i organizačné podchytenie starostlivosti o folklórne súbory. Stál pri zrode časopisu Hudba, spev, tanec v roku 1949, v ktorom uverejňoval počas dlhých rokov príspevky z terénnych výskumov, teoretické články a príspevky o rôznych folklórnych telesách. K jeho významným publikáciám patrí priekopnícka, dodnes neprekonaná kniha Folklórne hnutie na Slovensku (1982). Je autorom ďalších publikácií – Tradičné zvyky na Slovensku spojené s tancami (1970), Prehľad slovenských ľudových tancov (1976), Motívy a zostavy pre nácvik slovenských ľudových tancov (1977), Folklór na scéne (1990), Scénická tvář folkloru (Praha, 1995). Spolu uverejnil viac ako 240 publikačných jednotiek vo forme článkov, príspevkov v zborníkoch, príručkách, referátoch ale i spomínané samostatné publikácie. Jeho príspevky nájdeme najmä v periodikách: Hudba, spev, tanec, Ľudová tvorivosť, Rytmus, Naša práca, Tanečné listy, Osvetová práca, Kultúrny život, Mladá fronta, Pravda, Práca, Šport a i. Takmer štvrťstoročie (od r. 1966 do r. 1990) pôsobil ako umelecký vedúci vo FS Technik pri SVŠT v Bratislave. Nielen pre Technik, ale aj pre iné súbory, vytvoril značný počet choreografií (66) – Skaličan, Gymnik, Jánošík, Magura, Váh, PUĽS, Trenčan, Urpín, Skaličan, Stavbár, Dargov a i. Aktívne zasahoval do folklórneho diania i prostredníctvom množstva scenárov a réžií festivalových programov (47), najmä vo Východnej a Strážnici, či televíznych scenárov s folklórnou tematikou (11). V súčasnosti žije so svojou manželkou, s ktorou vychovali dve deti, naďalej v Bratislave.

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2011

„Nie je tanec ako tanec”

Uvedené 10.4.2011 o 17.00 hod. v Štátnom divadle Košice

AUTORI PROGRAMU
Námet, scenár, réžia a choreografia: Ing. Vladimír Urban
Hudobné spracovanie: Mgr. Milan Rendoš, Ľuboslav Hudák
Vokálna príprava: Andrea Rendošová
Kostýmy: Výber z krojárne súboru Železiar

ÚČINKUJÚCI
Sprievodné slovo: Ing. Vladimír Urban
Hudba: Ľuboslav Hudák (primáš), Ing. Jozef Porvazník (2. husle), Marián Gereg (viola), Matej Lacko (cimbal, kontrabas), Mgr. Milan Rendoš (akordeón, kontrabas, drumbľa, ústna harmonika)
Spev: Emília Beneová, Alena Demjanová, Barbora Fecková, Ing. Zuzana Franeková, Mgr. Dana Gašparová, Mgr. Zdenka Geregová, Ing. Agnesa Kmecová, Ing. Katarína Kmecová, Bc. Zuzana Mrázová, Andrea Rendošová
Tanec: Bc. Lucia Birnsteinová, Zuzana Dančišinová, Lenka Harvanová, Diana Heželová, Lenka Liščinská, Katarína Macinská, Dominika Majorošová, Mgr. Adriana Miškovičová, Mgr. Petra Mižerová, Martina Molnárová, Bc. Júlia Oravkinová, Paulína Rychnavská, Bc. Marta Sakáčová, Dominika Slivková, Žofia Šuleková, Petra Tóthová, Ing. Andrea Zárembová, Maroš Čižmárik, Peter Fedor, Ján Králik, Marek Majerník, Bc. Ladislav Michalov, Dávid Novák, Bc. Ladislav Pástor, Ján Rudy, Lukáš Šemnický, Tomáš Takáč, Jakub Trebuňák, Ing. Martin Záremba

PROGRAM

1. ČARDÁŠ Z TROCH REGIÓNOV

2. ABOVSKÉ TANCE – Do šaflika, Čardáš, Rezgeľ

3. SPIŠSKÉ TANCE
– Kruta (Margecany), Zarabjani (Olcnava)
– Do šafľika a Čardáš (Bystrany)

4. ŠARIŠSKÉ TANCE
– Krucená, Ceperka, Mojše, Čardáš, Šarišská polka (Raslavice)

5. ZEMPLÍNSKE TANCE
– Verbunky (Zamutov, Poša), Karička a Čardáše (Parchovany)
– Ľapkaná polka (okolie Michaloviec), Šaffov tanec (Dlhé Klčovo)

6. ĽUDOVÁ HUDBA INAK
Hudobníci a hudobné nástroje

7. POPEVKY A TANEC OLASKÝCH RÓMOV
Tanec bez hudby

8. NIE JE TANEC AKO TANEC
Tanec hudobníkov a tanec speváčok

9. DIEVČATÁ AŽENY, KEĎ SA IM CHCE
Dievčenské a ženské túžby v tanci (Kamienka – Spiš)

10. MLÁDENCI, KEĎ SA IM NECHCE
Parobská karička posediačky (Zemplín)

11. POĎTE SI S NAMI ZATANCOVAŤ!
Tanec s divákmi

12. PONAD FĽAŠKU A ZÁVEREČNÝ PÁROVÝ TANEC
Tance zo Zamutova (Zemplín)

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2010

Šaffov tanec z Dlhého Klčova (Zemplín)
Tancujú: V. Kormoš a A. Miškovičová, spev: K. Kišidayová a A. Rendošová

Tanec z Rakovca (Zemplín)
Tancujú: M. Záremba a P. Mižerová

Tance z Kojšova (Spiš)
Tancujú: Š. Mráz a L. Bosáková, I. Geroč a A. Takáčová,
P. Fedor a L. Hyblárová, L. Michalov a L. Birnsteinová

Do šafľika a Čardáš zo Žakaroviec (Spiš)
Tancujú: L. Šemnický a M. Molnárová, D. Novák a D. Heželová

Chromka, Čardáš a Polka zo Šemetkoviec (Šariš)
Tancujú: M. Čižmárik a J. Oravkinová

Tanec z Kamienky (Spiš)
Tancujú: L. Pástor a L. Liščinská
Spev: E. Beneová, Z. Franeková, D. Gašparová, Z. Geregová, K. Kmecová

Hudba, piesne a tanec z Abova
Tancujú: M. Tóth a L. Harvanová, I. Geroč, P. Pinková, L. Michalov, M. Sakáčová
Sóla spievajú: K. Kišidayová , B. Fecková, A. Rendošová

Verbunk z Klatova (Abov)
Tancujú: L. Pástor, M. Záremba, D. Novák, M. Čižmárik, M. Tóth, L. Šemnický

Medvec spod Košíc (Abov)
Tancujú: I. Geroč, L. Harvanová, L. Birnsteinová, M. Tóth, A. Miškovičová, L. Bosáková,
L. Michalov, P. Pinková, Ž. Šuleková, L. Šemnický, M. Molnárová, M. Sakáčová

Karička, parobský a čardáš z Pozdišoviec (Zemplín)
Tancujú: M. Záremba a J. Oravkinová, M. Čižmárik a A. Takáčová,
V. Kormoš a P. Mižerová, Š. Mráz a L. Hyblárová,
D. Novák a L. Liščinská, P. Fedor a D. Heželová

Mládenecké piesne
Spievajú: tanečníci, na akordeón hrá M. Lacko

Mužské piesne, hudba na sucho a tanec na lavičke
Interpretujú: J. Porvazník, Ľ. Hudák, M. Gereg, M. Rendoš
Tancujú: L. Pástor, M. Čižmárik, L. Michalov, P. Fedor, L. Šemnický

Ženské a dievčenské túžby
Dievky a ženy v tanci bez mužov

Piesne o šumných dzivkoch, ľúbosti a mladých
Sóla: B. Fecková, K. Kišidayová, Z. Franeková
Duo: B. Fecková a A. Kmecová, A. Rendošová a K. Kišidayová

19. Na fraj
Tancujú: D. Novák a M. Sakáčová, L. Šemnický a A. Takáčová,
L. Michalov a P. Pinková, M. Záremba a P. Mižerová

21. Pijanské pesničky
Sóla spievajú: A. Rendošová, B. Fecková, Z. Franeková, E. Beneová,
K. Kišidayová, A. Kmecová

Romano hip-hop čapáše
Rómsky tanec podľa malých Rómov zo sídliska Nad jazerom v Košiciach
Tancujú: L. Bosáková, L. Birnsteinová, Ž. Šuleková, D. Heželová,
L. Pástor, L. Michalov

Diabolské cifry
Rómsky tanec z okolia Tirgu Mureš (Rumunsko)
Tancujú: I. Geroč a M. Molnárová, V. Kormoš a J. Oravkinová,
P. Fedor a A. Miškovičová, M. Záremba a L. Harvanová, Š. Mráz a L. Hyblárová,
M. Tóth a L. Liščinská, M. Čižmárik a P. Mižerová

Roztancované kráľovstvo

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2009

Zchádzaná polka, Z Giraltovec  do mľina, Mojše,
Kurikrik z valcerom, Čerjana, Polka (Kračúnovce)

Choreografia: Vladimír Urban
Pedagogická príprava: Marianna Svoreňová
Interpretuje: 8 párov
Minutáž: 7´45´´
Hudba: členovia ľudovej hudby

Jag me še tancovac učiľi
Choreografia: Vladimír Urban
Pedagogická príprava: Marianna Svoreňová, Slavomír Ondejka
Interpretuje: 9 interpretov
Minutáž: 6´30´´
Hudba: členovia ľudovej hudby

Tancovačka abo ošemnac tanci z vichodu
Raslavické tance – Krucena,  Ceperka,  Mojše,  Čardáš,  Polka
Choreografia: Vladimír Urban
Pedagogická príprava: Marianna Svoreňová, Slavomír Ondejka
Interpretuje: 5 párov
Minutáž: 4´30´´
Hudba: členovia ľudovej hudby

Tance z Abova – Do šafľika z okolia Košíc, Rezgeľ  z Myslavy 2´30´´
Martin Telepun a Alena Škodyová, Milan Tóth a Lucia Perunová,
Erik Duffer a Martina Molnárová, Ivan a Geroč a Marta Sakáčová

Spišské a šarišské tance- Kruta z Margecian, Do šafľika z Bystrian,
Starodávna mazurka z Krivian, Dribna z Kyjova 4´10´´
Vlastimil Kormoš a Lucia Birnsteinová, Maroš Čižmárik a Lenka Harvanová, Štefan Mráz a Žofia Šuleková

Goralské a rusnácke tance zo Spiša – Cífer a  Goralský zo Ždiaru2´25´´
Martin Záremba a Petra Mižerová, Dominik Béreš a Andrea Takáčová, Ladisalv Pástor a Lenka Ličšinská

Tancovaná a Skákaná z Kamienky 1´10´´
Lukáš Šemnický a Žofia Šuleková, Igor Wawrek a Paulína Rychnavská,
Ladislav Pástor a Diana Heželová, Ivan Geroč a Lenka Hyblárová,

Horu z Jakubian 1´10´´
Alena Škodyová a Martin Telepun, Júlia Oravkinova a Milan Tóth

Kolomyjka z Čirča 1´45´´
Jakub Trebuňak a Lucia Ťasková, Štefan Mráz s Lenkou Harvanovou a Luciou Perunovou,
Maroš Čižmárik s Žofkou Šulekovou a Martinou Molnárovou

Čapášové, cifrované tance zo Zemplína – Po šaffovsky, Parchovanský čardáš, Pozdišovský čardáš 3´37´´
Vlastimil Kormoš a Andrea Takáčová,  Martin Záremba a Petra mižerová, Dominik Béreš a Lenka Liščinská

Drancire, Vidumnici
Choreografia: Vladimír Urban
Pedagogická príprava: Marianna Svoreňová, Slavomír Ondejka
Interpretuje: 6 tanečníkov, 1 tanečnica, 2 muzikanti
Minutáž: 9´
Hudba: členovia ľudovej hudby

Starobabski divadlo
Choreografia: Vladimír Urban
Pedagogická príprava: Marianna Svoreňová
Interpretuje: všetky tanečnice
Minutáž: 2´30´´
Hudba: členovia ľudovej hudby

AJ TOTO BOLO A TANCE OD SUSEDOV

Z rómskych osád

Poskočica Lindo z Chorvátska
Choreografia: Vladimír Urban
Pedagogická príprava: Marianna Svoreňová
Interpretuje: 5 párov, 1 muzikant
Minutáž: 5´20´´
Hudba: členovia ľudovej hudby

Tanec z Medzibodrožia
Choreografia: János Fehér
Pedagogická príprava: Marianna Svoreňová
Interpretuje: 6 párov
Minutáž: 4´20´´
Hudba: členovia ľudovej hudby

Tance z Kalotaszegu
mládenecký a párový  z Kalotaszegu
Choreografia: Vladimír Urban
Pedagogická príprava: Marianna Svoreňová, Michal Richtarčík
Interpretuje: 16 tanečníkov, 5 tanečníc
Minutáž: 8´
Hudba: členovia ľudovej hudby

TANCE Z LASTOMÍRA
Dievčenský, mládenecký a párový tanec
Choreografia: Slavomír Ondejka
Pedagogická príprava: Marianna Svoreňová
Interpretuje: 8 párov
Minutáž: 7´45´´
Hudba: členovia ľudovej hudby

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2008

Muž v tanci

1.    Vasiľové cifry (Poša) – Maroš Čižmárik

2.    Šaffov cifrovaný tanec (Dlhé Kĺčovo) – Vlastimil Kormoš

3.    Výpoveď tanečníka – Martin Záremba

4.    Tarajový tanec (Slanec, Kalša) – Martin Záremba

5.    Každý svoju cifru

Žena v tanci

6.    Karička (Zemplínska teplica)

7.    Výpoveď tanečnice – Mária Sedláková

8.    Hutoracké a rusnácke chorovody  (horný Zemplín)

9.    Rusnácke koleso (Kyjov)

10.  Karička s gajdošom (okolie Strážskeho)

Mužské , ženské a párové tance podľa Vlada Michalka

11.  Výpoveď dvojice – Martin Záremba, Mária Sedláková

12.  Verbunky I. (Raslavice, Zamutov, Krivany, Fintice)

13.  Krucené (Raslavice, Jarovnice, Zamutov, Krivany)

14.  Karička (Sečovská Polianka)

15.  Verbunky II. (okolie Vranova n/T., Ostrov,       Nižný Hrabovec, Kamenica n/C.)

16.  Čardáše (okolie Vranova n/T., Ostrov, Kamenica n/C.)

Muž a žena v tanečnom divadle a súčasnom tanci

17.  Výpoveď  tanečnice – Lucia Perunová

18.  Milovačka – ukážka z tanečného divadla Hriech
Tancujú: Lucia Perunová a Dominik Bereš

19.  Manželská potýčka – ukážka z tanečného divadla Hriech

Tancujú: Lucia Ťasková a Martin Záremba

20.  Hip – Hop (Locking, New style, House)

Tanec podľa veku, pohlavia a profesie

21.  Výpoveď gajdoša – Milan Rendoš

22.  Pastiersky tanec (Kokava n/R.)

23.  Pieseň a remeselnícky tanec (Stredné Slovensko)

24.  Vojenský tanec – Verbovači (hudba podľa Jána Bihariho)

25.  Ženy v mužskom tanci

26.  Muži v ženskom tanci

27.  Tri generácie mužov

Tancujú:  Dominik Bereš, Štefan Szitaš,

Lacko Palkovič a Bobo Kašela

Tanec pri obradoch a zábave  (Dožinky)

28.  Výpoveď speváčok – Alena Demjanová, Milka Beneová

29.  Schádzanie sa žencov

30.  Odovzdanie venca

31.  Tanec gazdu s gazdinou (Kuľha tanec zo Z. Teplice)

Tancujú: Štefan Mráz, Andrea Takáčová

32.  Tanec 1. ženca a 1. žnice (Čardáš z Rakovca n/O.)

Tancujú: Martin Záremba, Katka Dzurčaninová

33.  Tanec všetkých (Čardáš z Rakovca n./ Ondavou,

Polky zo Zemplínskej Teplice)

34.  Zabávanie sa  – tanec za osličku a slamený klobúk

– dzivki za plachcinku

– na kačky

– tanec muzikantov

– sólo najstaršieho ženca

35.  Záver dožiniek (Čardáš z Rakovca n/O.)

36.  Muž a žena v tanci

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2007

1. DO ŠAFLIKA (Bystrany), KRUTA (Margecany), ZARABJANY (Olcnava)
Párové tance
Choreografia: Vladimír Urban
Pedagogická príprava: Marianna Svoreňová
Interpretuje: 12 párov
Minutáž: 5′
Hudba: členovia ľudovej hudby

2. TITILOMBOM 
Chorovodné hry zo Sloviniek
Choreografia: Vladimír Urban
Interpretuje: 18 dievčat
Minutáž:

3. ROVAŠ 
Chlapčenský tanec z Olšavice
Choreografia: Vladimír Urban
Interpretuje: 5 tanečníkov
Minutáž:
Hudba: členovia ľudovej hudby

4. VIERBUNK 
Chlapčenský tanec z Bystrian
Choreografia: Vladimír Urban
Interpretuje: 9 tanečníkov
Minutáž:
Hudba: členovia ľudovej hudby

5. DIEVČENSKÉ TANCE: JEDEN KRÁĽ MAL TRI DCERY, IŠOL ELEŇ, ULIJANA 
Balada, dievčenské tanečné hry a tance z Bystrian
Choreografia: Vladimír Urban
Interpretuje: 16 tanečníc, 10 speváčok
Minutáž: 2:40”
Hudba: členovia ľudovej hudby

6. PO JUHASKI 
Tanec juhasov s palicami
Choreografia: Vladimír Urban
Interpretuje: 8 tanečníkov
Minutáž:
Hudba: členovia ľudovej hudby

7. PO BAČOVSKI A HAJDUK 
Tanec bačov a juhasov
Choreografia: Vladimír Urban
Interpretuje: 12 tanečníkov, 10 speváčok
Minutáž:
Hudba: členovia ľudovej hudby

8. JAKI BAČA, ŠAK TO JUHAS
Rozpráva Mária Sedláková
Choreografia: Vladimír Urban
Interpretuje: 1 tanečnica
Minutáž:
Hudba: členovia ľudovej hudby

9. JUHAŠI ŠE NA KOŠARU ZEŠĽI
Tanec juhasov a bačov
Choreografia: Vladimír Urban
Interpretuje: 8 tanečníkov, 10 speváčok
Minutáž:
Hudba: členovia ľudovej hudby

10. JUHAŠE, JUHAŠE 
Spev a tanec dievčat
Choreografia: Vladimír Urban
Pedagogická príprava: Marianna Svoreňová
Interpretuje: 16 tanečníc, 10 speváčok
Minutáž:
Hudba: členovia ľudovej hudby

11. DO ŠAFĽIKA A ČARDÁŠ
Párový tanec
Choreografia: Vladimír Urban
Interpretuje: 12 tanečných pýrov, 10 speváčok
Minutáž:
Hudba: členovia ľudovej hudby

12. HORU Z JAKUBIAN 
Tanec mládencov a dievčat z Jakubian
Choreografia: Vladimír Urban
Pedagogická príprava: Vladimír Vnenčák a Jana Puškášová
Interpretuje: 2 tanečné páry, 3 speváčok
Minutáž: 2:40”
Hudba: členovia ľudovej hudby

13. CÍFER, ROVNÝ, KRESANÝ ZO ŽDIARU 
Balada, dievčenské tanečné hry a tance z Bystrian
Choreografia: Vladimír Urban
Interpretuje: 4 tanečné páry
Minutáž:
Hudba: členovia ľudovej hudby

14. MLÁDENECKÉ A CHLAPSKÉ ZÁBAVKY 
drumblista

15. SPIŠSKÁ SVADBA
Spomínanie na svadbu a piesne z Kojšov
Choreografia: Vladimír Urban
Pedagogická príprava: Marianna Svoreňová
Interpretuje: 4 tanečné páry, 8 speváčok,1 rozpávačka
Minutáž:
Hudba: členovia ľudovej hudby

16. ČARDÁŠ, DO ŠAFLIKA (Svadobná zábava I.) 

17. SNÍMANIE A KUPOVANIE PARTY 

18. DRUŽBOVSKÝ TANEC 
Choreografia: Vladimír Urban
Pedagogická príprava: Marianna Svoreňová
Interpretuje:
Minutáž:
Hudba: členovia ľudovej hudby

19. TANEC SVADOBČANOV Z KOJŠOVA A ŽAKAROVIEC 

20. HARAKAJKY 
Vodenie začepenej nevesty a príchod medzi svadobčanov
Choreografia: Vladimír Urban
Interpretuje: 4 tanečné páry, 8 speváčok,1 rozpávačka
Minutáž:
Hudba: členovia ľudovej hudby

21. BRALTOVSKÝ TANEC 
Tanec nevesty
Choreografia: Vladimír Urban
Pedagogická príprava: Marianna Svoreňová
Interpretuje: 14 tanečníkov, 22 tanečníc, 10 speváčok
Minutáž:
Hudba: členovia ľudovej hudby

22. SVADOBNÁ ZÁBAVA II. 

23. ČARDÁŠ

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2006

1. TANCE Z KAMIENKY 
Párové tance Tancovaná a Skákaná spracované podľa filmovej dokumentácie Región: Spiš
Choreografia: Vladimír Urban a Marianna Svoreňová
Interpretuje: 9 chlapcov, 14 dievčat
Minutáž: 6′
Hudba: členovia ľudovej hudby

2. TANCE ZO ŠARIŠSKÉHO JASTRABIA
Párové tance Marš, Mazurka a Skákaná. Spracované podľa filmových dokumentácii zo SAV a prvého scénického spracovania Pavla Pitoňáka.
Región: Šariš
Choreografia: Vladimír Urban a Pavol Pitoňák
Interpretuje: 7 párov
Minutáž: 7′
Hudba: členovia ľudovej hudby

3. DRIBNA Z KYJOVA
Párový tanec spracovaný podľa folklórnej skupiny z Kyjova.
Región: Šariš
Choreografia: Vladimír Urban
Interpretujú: 3 páry
Minutáž: 4′
Hudba: členovia ľudovej hudby

4. TANCE A TANEČNÉ HRY – Hajduk a Ščipica
Prepracovaná a doplnená verzia tanca Hajduk a tanečnej hry Ščipica (od r. 1988). Doplnenie Hajduku z Kyjova o dievčenskú časť Hajduka a Ščipice.
Región: Šariš
Choreografia: Vladimír Urban
Interpretuje: 9 tanečníkov, 5 tanečníc
Minutáž: 10′
Hudba: členovia ľudovej hudby

5. KYJOVSKÉ PIESNE A KOLESÁ 
Viachlasné piesne a originálny tanec z folkloristicky známej lokality.
Región: Šariš
Choreografia: Vladimír Urban a Marianna Svoreňová
Interpretuje: Spevácka skupina, 22 tanečníc
Minutáž: 8′

6. KOLOMYJKA Z ČIRČA
Párový tanec spracovaný podľa motívov kolomyjkových tancov v karpatskom oblúku. Východiskom bola FSk z Čirča.
Región: Šariš
Choreografia: Vladimír Urban
Interpretuje: 11 párov
Minutáž: 8′
Hudba: členovia ľudovej hudby

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2005

1. Tance z Rakovca nad Ondavou 
Tanec pre 1 pár.
Choreografia: Vladimír Urban
Hudba: členovia ľudovej hudby

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2004

1. RYTMICKÉ VARIÁCIE
Tanec je ukážkou Rómskeho pohrávania sa s rytmami čapášov a svojráznym čapášovým tancovaním. Choreografia bola spracovaná podľa filmovej dokumentácie Rómskych tanečníkov zo Šariša členov ľudovej hudby Jána Laciho.
Choreografia: Vladimír Urban
Hudba: členovia ľudovej hudby

2. TANCE Z OSTROVA
Choreografia: Vladimír Michalko
Hudba: členovia ľudovej hudby

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2003

Gadži, Romale – Čhavale

1. VLAŠIKO KELIPE (Tanec Vlašiko)
Tanec Rómov z Petrovian.
Choreografia a výber piesni: Vladimír Urban
Hudba: Ľuboslav Hudák

2. OLASKÉ POPEVKY A TANCE
Ukážky tancov olaských Rómov podľa dokumentácie z Kendíc, Petrovian a Komárna Choreografia a výber piesni: Vladimír Urban
Hudba (vokálna príprava): Andrea Rendošová

3. PRI MARINGOTKE
Tanec kočovných Rómov z Maďarska
Choreografia: Vladimír Urban
Hudba: Milan Rendoš, Ľuboslav Hudák

4. BOTOLÓ, PERGETO, CSARDÁS
Tance Rómov z Paszábu (Szátmar – Maďarsko)
Choreografia: Attila Oláh
Hudba: Ľuboslav Hudák

5. MUZIKANTSKÉ TANEČNÉ CIFRY
Tanečná kompozícia podľa rumunských Rómov z Čauvašu
Choreografia: Vladimír Michalko
Hudba: Ľuboslav Hudák

6. TANEC ZO SZÁSZCSAVASU
Choreografia: Vladimír Michalko
Hudba: Ľuboslav Hudák

7. MAHALA 
Tanec rómskych žien z Čauvašu (Rumunsko)
Choreografia: Vladimír Urban
Hudba: Ľuboslav Hudák

8. TANEC RÓMOV Z OKOLIA TIRGU MUREŠ
Choreografia: Vladimír Urban
Hudba: Ľuboslav Hudák

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2002

Tanečné divadlo “Hriech?”
Monotematické divadelné predstavenie inscenované formou tanečného divadla. V diele sa využívajú pôvodné formy tradičnej ľudovej kultúry (folklóru) z obce Raslavice, v spojení s prvkami a postupmi moderného scénického tanca. V roku 2001 na medzinárodnej súťaži v Plzni získalo ocenenie za najlepšie autorské dielo.

Príbeh sa odohráva v 30-tych rokoch dvadsiateho storočia, charakteristických migráciou mužov za prácou, pričom ženy ostávali doma a starali sa o majetok. Hrdinka príbehu žije sama. Už roky nedostala správu od manžela, o ktorom nevie, či ešte vôbec žije. Stretáva dávneho priateľa, ktorý sa vrátil z cudziny. Je hriešnicou, ak príjme ponúknutú šancu na zmenu svojho života?

  • Hudobný skladateľ: Róbert Faltus
  • Hudbu nahral: OĽUN SRo Bratislava
  • Výprava: Juraj Grafel
  • Tanečný pedagóg: Andrea Pitoňáková
  • Umelecký vedúci súboru Železiar: Vladimír Urban
  • Interpretácia: najlepší tanečníci súboru Železiar
  • Choreografia a réžia: Pavol Pitoňák
  • Produkcia: Kultobin, spol. s r.o., Košice

Tance zo Šemetkoviec
Inscenovanie tancov Chromka, Polka a Cerjana podľa filmového záznamu Umenovedného ústavu SAV

  • Choreografia: Vladimír Urban
  • Hudba: Milan Rendoš, Luboslav Hudák

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2001

Krúcená a čardáš z Raslavíc

Prepis ľudového tanca podľa starej filmovej dokumentácie Umenovedného ústavu SAV.
Choreografia: Pavol Pitoňák
Hudba: Ľuboslav Hudák a členovia ĽH Železiar

Tanečný repertoár vytvorený v roku 2000

Repertoár z roku 2000 tvoria tance z programu “Vichodňarska šou”. Choreografia: Vladimír Urban

Škola tanca
Ukážka rôznych podôb jedného tanečného kroku a demonštrácia tancov rôznych národov a národností.

Brinčki
Tanec dievčat so zvončekmi. Čerpanie piesňového materiálu zo Zemplína.

Ponožka
Tanec vytvorený na žartovnú pieseň skupiny Drišľak. Interpretuje sedem dievčat a päť chlapcov. Základom tanca sú tanečné motívy v 3/4 rytme. Choreografia vznikla pre potreby zábavného programu “Vichodňarska šou”.

Riki
Scénický tanec inšpirovaný hudbou Rickyho Martina v úprave skupiny Drišľak. Základom tanca sú diskotance a paródia na čardáš. Choreografia vznikla pre potreby zábavného programu “Vichodňarska šou”.

Tanečný repertoár vytvorený po roku 1997

Repertoár vytvorený po roku 1997 pozostáva predovšetkým z hudby, piesní a tancov, ktoré tvorili súčasť programov premiérovaných pri príležitosti 35. výročia súboru dňa 1. mája 1999. V premiére uvedené tance a hudobno-spevácke čísla boli naštudované v 2. polovici roka 1998 a do premiéry v roku 1999.

  • “Kráľovstvo tanca” – hudba, tanec, spev
  • “U gazdovim dvore” – hudba a spev

Tanečný repertoár sa rozšíril o tieto choreografie:

44. KARIČKY
Dievčenská a ženská forma typického kolesového tanca zo Zemplína so sprievodom gájd a ľudovej hudby. Materiál bol čerpaný z okolia Trebišova, Parchovian a Strážskeho. Impulzom pre spracovanie bola zmienka o stretnutiach dievčat s gajdošom na majeri v blízkosti Zemplínskeho Hradišťa.

45. PAROBSKÉ TANCE
Suita mužských tancov spracovaná v nasledovnom vývoji: a) Brenkaný verbunk (Zamutov, Strážske), b) Karička čerk (Strážske), c) Sarku raz (Zamutov, Ostrov, Parchovany), d) Bašistovska (Zamutov).

46. ČARDÁŠE Z PARCHOVIAN
Párové tance spracované podľa filmového záznamu Osvetového ústavu vyrobeného v 60-tych rokoch.

47. ĽAPKANÁ POLKA
Tanečná hra, ktorá bola scénicky rozpracovaná na základe pôvodného opisu tanca z okolia Stražského a úvodnej piesne:
“A dze hraju tam hraju v Nacino Vši vše hraju ešči taku nehrali jaku teraz začali”
Prvú verziu tanca spracoval pre súbor Železiar choreograf Jozef Bakšay v roku 1982.

48. ŠAFFOV TANEC
Párový tanec spracovaný podľa záznamov tanca Juraja Šaffu z Dlhého Klčova.

49. PRÁČKY
Spevno-tanečný obrázok predstavujúci piesne a rytmus práce pri praní na potoku.

50. FIŤKOŠI
Humorne ladený scénicky tanec inšpirovaný pracovnými motívmi mlatcov obilia.

51. HAMADEJ S DRUŽINOU
Scénická kompozícia čerpajúca zo zemplínskych rozprávok s ústrednou postavou čarodejníka HAMADEJA.

52. SPIŠSKÉ TANCE
Základom je Kruta z Margecian, Zarabjany z Olcnavy a Do Šaflika z Bystrian.

53. GORALSKÝ
Typický tanec hornooravských a poľských goralov spracovaný s minimálnou úpravou pôvodných tanečných motívov.
Choreograf: Pavol Pitoňák

54. PO ROMOVSKY
Tanec početného rómskeho etnika žijúceho na Zemplíne inšpirovaný filmovým dokumentom z obce Parchovany.
Choreograf: Ervín Varga

55. MLÁDENECKÝ (LEGÉNYES)
Mládenecky tanec z Kalotaszegu zaraďovaný k vrcholom tanečníckeho majstrovstva v celej Karpatskej kotline.
Choreograf: Ervin Varga

56. POZDIŠOVSKÝ ČARDÁŠ
Párový tanec z Pozdišoviec patriaci k vrcholným formám párového tancovania. Predstavuje to najlepšie, čo dokáže odinterpretovať na javisku 15-20 tanečných párov na Zemplíne, ale aj na celom Slovensku.

Choreografia:

  • Vladimír Urban
  • Ervín Varga 54, 55
  • Pavol Pitoňák 53

Spracovanie hudby: Milan Rendoš

Vokálna príprava: Andrea Rendošová

Tanečný repertoár vytvorený do uvedenia v tanečnom maratóne (do 22.novembra 1997)

Abovské hry a tance

1. CHOROVODNÉ HRY
Scénické spracovanie chorovodov, hier a tancov podľa piesňových, pohybových a slovesných tradícií obcí Myslava, Hýľov, Vyšný Klatov, Slanské Nové Mesto
Vznik: r. 1996, počet uvedení: 20
Minutáž: 11’30.

2. CIFROŠ
Mládenecký tanec z Abova (súťaž sólistov tanečníkov 1995 – 1. miesto)
Tancuje: Juraj Kažimír
Vznik: r. 1995, počet uvedení: 9
Minutáž: 2’20

3. CIFROŠI
Mládenecký tanec v scénickej podobe, rešpektujúci abovskú pohybovú kultúru a najstaršie hudobné tradície (choreografická súťaž v roku 1994 – 2. miesto v kat. komorných choreografií)
Vznik: r. 1993, počet uvedení: 106
Minutáž: 4’10

4. TARAJOVÝ
Tanec mužov z okolia Kalše a Slanského Nového Mesta. Vychádza z tradičného tancovania v čižmách s ostrohami (tarajami)
Tancujú: Peter Koscelanský, Stano Švekuš, Juraj Kažimír
Vznik: r. 1995, počet uvedení: 68
Minutáž: 3’40

5. KARIČKA
Typický dievčenský tanec z obcí Myslava, Hýľov, Vyšný Klatov
Vznik: r. 1995, počet uvedení: 53
Minutáž: 2’10

6. DO ŠAFĽIKA
Párový tanec (Družstevná pri Hornáde, Myslava, Košické Hámre)
Vznik: r. 1995, počet uvedení: 65
Minutáž: 3’20

7. MEDVEC
Tanec staršej generácie (Valaliky, Čaňa, Ždaňa, Skároš)
Tancujú: Štefan Doman, Veronika Vršanská, Jana Kudrecová
Vznik: r. 1995, počet uvedení: 43
Minutáž: 3’00

8. KOŠICKÝ VERBUNK
Mládenecký tanec z okolia Košíc spracovaný podľa záznamov z výskumu Evy Kroschlovej a Bohumila Kosa
Vznik: r. 1995, počet uvedení: 55
Minutáž: 4’20

9. SCEL BY JA ZNAC
Piesne a tanečná hra viazaná na fašiangové obdobie (Slanské Nové Mesto, Myslava, Kalša)
Vznik: r. 1995, počet uvedení: 62
Minutáž: 6’10

10. REZGEĽ
Párový tanec z Myslavy
Sólo: Juraj Kažimír, Petra Perecárová
Vznik: r. 1995, počet uvedení: 88
Minutáž: 4’30

Zemplínske tance

11. KARIČKA Z PARCHOVIAN
Typický kolesový tanec dievčat zo stredného Zemplína, z obce Parchovany, kde sú dominantné metamorfózy úvodného kolesa
Vznik: r. 1991, počet uvedení: 129
Minutáž: 3’40

12. VYKRÚCANÝ A ČAPÁŠ I.
Mládenecký tanec inscenovaný podľa Juraja Šaffu z Dlhého Klčova
Vznik: r. 1994, počet uvedení: 46
Minutáž: 3’30

13. VYKRÚCANÝ A ČAPÁŠ II.
Druhý variant tanca J. Šaffu, spracovaný podľa Ervína Vargu. Pedagogicky pripravila Andrea Urbanová
Vznik: r. 1997, počet uvedení: 1
Minutáž: 1’40

14. BRENKANÝ VERBUNK
Mládenecký tanec podľa Štefana Višňovského zo Zámutova. Názov tanca vychádza zo základnej melódie, ktorú v okolí Strážskeho hrával vždy cimbal
Vznik: r. 1997, počet uvedení: 9
Minutáž: 3’10

15. ČARDÁŠ I.
Ukážka typického párového tanca z obce Parchovany
Tancuje: Miroslav Hnát a Blanka Kalujová
Vznik: r. 1997, počet uvedení: 6
Minutáž: 1’30

16. ČARDÁŠ II.
Ukážka párového tanca podľa Juraja Šaffu z Dlhého Klčova
Tancuje: Jano Kučera a Veronika Vršanská
Vznik: r. 1996, počet uvedení: 6
Minutáž: 3’30

17. ČARDÁŠ III.
Párový tanec inšpirovaný filmovým záznamom Osvetového ústavu, ktorý zachytil tanečníkov z obce Pozdišovce
Tancuje: Juraj Kažimír a Táňa Mrážiková
Vznik: r. 1992, počet uvedení: 73
Minutáž: 2’30

18. ČARDÁŠ IV.
Ukážka zemplínskeho párového tanca podľa tanečníkov z Rakovca n/Ondavou
Vznik: r. 1990, počet uvedení: 87
Minutáž: 4’30

19. PARÁDNICE A FIČÚRI
Využitie zemplínskych tanečných motívov pre vyjadrenie úsmevného pohľadu na vzťahy medzi mládencami a dievčatami (choreografická súťaž 1991 – 1. miesto v kat. veľkých choreografií)
Vznik: r. 1990, počet uvedení: 47
Minutáž: 9’10

Tance zo Spiša a trojaký šafľik

20. V ZAĽÚBENÍ
Základný typ krútivého tanca zo Spiša s akcentom na vzťah muža a ženy (Bystrany)
Tancuje: Stanislav Švekuš a Alexandra Šándorová
Vznik: r. 1990, počet uvedení: 45
Minutáž: 4’00

21. HARAKAJKY
Svadobný obrázok zo svadby z Bystrian, ktorý zachytáva tú časť svadby, keď družina vydatých žien privádza čerstvo začepenú a prezlečenú nevestu medzi ostatných svadobčanov
Vznik: r. 1989, počet uvedení: 51
Minutáž: 6’10

22. DO ŠAFĽIKA Z TROCH REGIÓNOV
Ukážka jedného typu párového tanca, ktorý má v každom regióne inú podobu. Jednotlivé páry predstavujú tanec zo Spiša, Šariša a Abova
Vznik: r. 1994, počet uvedení: 60
Minutáž: 5’30

Tance zo Šariša

23. ŠEKEREČKA
Mládenecké tance Šekerečka, Verbunk, Bašistovska a Marhaňska z obce Kračúnovce, vychádzajúce z tradičného tancovania v čižmách s ostrohami
Rozkazuje: Juraj Kažimír
Vznik: r. 1992, počet uvedení: 112
Minutáž: 5’10

24. KARIČKA Z KRAČÚNOVIEC
Základný typ dievčenského kolesového tanca zo Šariša
Vznik: r. 1992, počet uvedení: 32
Minutáž: 3’30

25. SCHÁDZANÁ A INÉ TANCE
Tance zoradené podľa tradovaného tanečného poriadku v obci Kračúnovce. Poradie tancov: Schádzaná polka (Ceperka), Z Giraltoviec do mľina, Mojše, Kurikrik s valcerom, Čerjana a Šarišská polka
Vznik: r. 1991, počet uvedení: 62
Minutáž: 5’30

26. ROZJARENÉ NEVESTY
Úsmevne ladená scénická štylizácia tancov z Kračúnoviec – Schádzaná a iné tance (choreografická súťaž v roku 1991 – najvyššie ocenenie v kat. komorných choreografií)
Vznik: r. 1991, počet uvedení: 138
Minutáž: 5’30

27. BRÁNIČKA ŠAŠOM
Dievčenská chorovodná hra z Raslavíc, odvíjajúca sa bez hudobného doprovodu za monotónneho opakovania piesne “Branička šašom”
Vznik: r. 1992, počet uvedení: 111
Minutáž: 2’30

28. KRUCENÁ A ČARDÁŠ
Základné typy krútivých tancov šarišského regiónu vo variante charakteristickom pre obec Kračúnovce
Vznik: r. 1992, počet uvedení: 119
Minutáž: 5’10

Pastieri, dievčenské tance, zbojníci a strašidlá

29. PASTIERSKE GRÍFY
Ukážka tanca, pastierskych hvizdov a obratného narábania s bičom. Tanečníkov doprevádza gajdoš a huslista
Vznik: r. 1989, počet uvedení: 62
Minutáž: 3’00

30. VINČARE
Novoročné pochôdzkové zvyky pastierov, ktorí chodia po gazdovských dvoroch so spevom, tancom i vinšovaním. Zvyky sú spracované podľa tradícií z obce Rakovec nad Ondavou
Vznik: r. 1988, počet uvedení: 78
Minutáž: 5’00

31. HAJDUK A ŠČIPICA
Hajduk predstavuje typický tanec pastierov z horného Šariša, resp. celého severovýchodného Slovenska. Ščipica je zábavná tanečná hra mladých pastierov, vychádzajúca z pomenovania malého chrobáka – stonožky. Tanec je spracovaný podľa pastierov zo Šambrónu na Šariši (laureát MFF 1988)
Vznik: r. 1988, počet uvedení: 246
Minutáž: 7’40

32. POŽENEME KAČKY
Jarný chorovod z Poruby pod Vihorlatom (Zemplín). Chodenie dievčat po dedine počas veľkonočných sviatkov, spojené so spevom viazaným na vytváranie rôznych pôdorysných a priestorových útvarov
Vznik: r. 1989, počet uvedení: 48
Minutáž: 5’20

33. TANCE Z KOŠIARA (laureát MFF 1991)
Tanečné pásmo, v ktorom sú predkladané tance a piesne pastierov oviec s rozlíšením podľa ovčiarskej hierarchie (bača, juhas). V mnohom sa tu predvádza chlapská sila, šikovnosť, obratnosť a zmysel pre humor pastierov žijúcich väčšiu časť roka mimo dedinskej pospolitosti. Východiskom pre inscenovanie boli práce a podklady Jána Lazoríka z obce Krivany (Šariš). V choreografii sú spracované tance: Hajduk, Krivačka, Olafská, Terkač, Pokutový a Stupaná
Vznik: r. 1989, počet uvedení: 56
Minutáž: 12’10

34. A MŇE ŠE BAČA TAKE KOŇE
Využitie šarišských hudobných a tanečných motívov na vytvorenie scénickej kompozície, ktorá prináša atmosféru osobitej dievčenskej zábavy inšpirovanej reáliami dedinského života
Vznik: r. 1993, počet uvedení: 38
Minutáž: 6’00

35. ZBOJNÍCI A STRAŠIDLÁ
Úsmevný obrázok zo života zbojníkov inšpirovaný nadneseným rozprávaním príbehov zo zbojníckeho života (choreografická súťaž v roku 1994 – 2. miesto v kat. veľkých choreografií)
Vznik: r. 1993, počet uvedení: 25
Minutáž: 10’00

Experimenty v choreografickej práci

36. RYTMUS A TANEC
Choreografia mladej pedagogičky Súkromnej základnej umeleckej školy, zameraná na rytmicko-pohybové a vokálne spracovanie piesní pastierov zo Spiša. Choreografia vznikla pre potreby detského folklórneho súboru Železiarik
Vznik: r. 1995, počet uvedení: 12
Minutáž: 5’30

37. HISTÓRIA JEDNEJ KRAJINY
Pokus o ukážku scénického využitia tanečných motívov ľudových tancov pre stvárnenie “dejového” tanca. V choreografii sa symbolicky odvíja naša história od ukončenia 2. svetovej vojny po “zamatovú revolúciu”
Vznik: r. 1992, počet uvedení: 8
Sólo: Igor Hraško
Minutáž: 9’20

38. MANUELA
Tanec vznikol v spolupráci s humoristicko-folkovou skupinou Drišľak a je súčasťou spoločenského programu “Hutoraci, hlavi hore”
Vznik: r. 1996, počet uvedení: 23
Minutáž: 4’00

39. JACKSONIÁDA
Spojenie prvkov discotancov na hudbu M. Jacksona v kombinácii so zemplínskymi a abovskými tanečnými motívmi. Choreografia je súčasťou spoločného programu so skupinou Drišľak
Vznik: r. 1996, počet uvedení: 29
Minutáž: 5’00

Tance z jednej dediny

Rozsiahly 15 minútový programový celok predstavuje kultúru, resp. hudobný, spevácky, výtvarný a tanečný folklór jednej z typických zemplínskych obcí – Zámutova. Sú tu zastúpené mládenecké tance s čapášmi a bohatými rytmickými motívmi, dievčenské kolesové tance, párové tance. Vrcholnou ukážkou tanečníckeho majstrovstva je tanec ponad fľašu.
Vznik: r. 1988, počet uvedení: 322
Minutáž: 15’00

40. PAROBSKÝ

41. KARIČKA

42. FĽAŠKOVÝ

43. KRUCENÁ, ČARDÁŠ, FOGÁŠ
Spracovanie hudby:

  • Mgr. Milan Rendoš
  • Dezider Miko: 17, 20
  • Ján Kyjovský: 18
  • Július Selčan: 19, 33
  • Ján Saloka: 31
  • Zoltán Baláž: 40-43
  • Skupina Drišľak: 38
  • Michael Jackson: 39

Choreografia:

  • Ing. Vladimír Urban
  • Alžbeta Takáčová: 20
  • Dagmar Angelovičová-Grejtáková: 36

Návrhy kostýmov:

  • Melánia Nemcová: 40-45
  • Viera Kladeková: 1-10, 21, 37, 39
  • Soňa Kaanová: 30, 33
  • Ostatné tance boli okrojované výberom z krojárne súboru

Zábavné programy

Z repertoáru sa dá vyčítať, že súbor má dispozície aj na náročnejšie scénické kompozície alebo na tzv. ľahší žáner. Dokáže diváka zabaviť dobrou pohodou, alebo aj svojim zmyslom pre humor. Tieto skutočnosti sa odrazili pri tvorbe spoločenských programov s humoristickou skupinou Drišľak.

V roku 1996 vznikol celovečerný program “Vichodňarska šou”, ktorý bol úspešne prezentovaný aj na folklórnom festivale vo Východnej. V januári 2000 mal premiéru druhý spoločný program s názvom “Vichodňarska šou 2000”. Pri príležitosti celoslovenskej súťažnej prehliadky folklórnych súborov (Liptovský Hrádok v júni 2000) malo veľký úspech uvedenie programu “Scénicke výstrelky a vydumané tance” Podobne na vystúpeniach počas plesovej sezóny súbor dokáže zaujať a pobaviť svojou interpretáciou hudby, spevu i tanca z iných žánrov a schopnosťou pobaviť aj mimo javiska.