
Program prináša celú škálu umeleckých prejavov Rómov žijúcich vo vnútornom
karpatskom oblúku. Je zostavený z hudby, tanca a vokálnych foriem archaickej i
dodnes živej kultúry usadených aj kočujúcich, olaských Rómov.
Zastupujú ich piesne a tance z regiónov Spiš, Zemplín, Šariš zo Slovenska,
Szatmár z Maďarska, dediny Szászcsavas a regiónu Mureš v Rumunsku. Protipólom
Rómskej kultúry sú ukážky folklóru "gadžov" zo Zemplína a rumunského
Kalotaszegu.
Dielo je výsledkom tvorivej práce tímu vysoko erudovaných autorov, ktorí sa
stretli špeciálne iba pri tomto programe. Jeho úspešnosť stojí na mimoriadnej
práci autorov a všetkých interpretov hudby, tanca a spevu. Ozdobou sú
brilantné a strhujúce výkony jednotlivcov v sólových partoch, ktoré obohacujú
každú časť programu.
Program mal úspešné premiéry v Košiciach, Liptovskom Mikuláši, Ružomberku,
Banskej Bystrici a Bratislave. O jeho kvalitách jednoznačne hovorí
dlhotrvajúci potlesk obecenstva počas záverečnej klaňačky a zhodné pozitívne
hodnotenie v radoch choreografov a odborníkov z vedenia Lúčnice, SĽUK-u a
Národného osvetového centra Bratislava. Táto vzácna zhoda je najvyššou a
zároveň veľmi zriedkavou známkou pre akýkoľvek program.
Naštudovanie programu kládlo nesmierne vysoké nároky na interpretačné
schopnosti všetkých účinkujúcich. Charakteristické črty a svojráznosť
hudobného, vokálneho a pohybového prejavu Rómov potrápili ako autorov, tak aj
interpretov.
Tanečníci doslova "zodrali" jeden videoprehrávač pri štúdiu tanca rumunských
Rómov.
Vladimír Michalko pri nácviku tanca zo Szászcsavásu doslova roztancoval
topánky.
Okrem tradičných hudobných nástrojov sa tu využíva aj gitara, mandolína,
krčah, bubon a "ústna basa".
Všetci hudobníci hrajú na viacerých hudobných nástrojoch.
Niektorí interpreti súboru striedajú hudobné a vokálne party s tanečnými a
speváckymi výstupmi.
Veľkým prekvapením programu s najpriaznivejším diváckym ohlasom je hudobné
číslo so sólovými tanečnými vstupmi muzikantov.
Najdlhší skandovaný potlesk divákov znie počas celosúborového prednesu
rómskych piesní zo Spiša.
Atila OLÁH
Znalec maďarského a romského folklóru. Úspešný mladý choreograf. Pôsobí ako
profesionálny tanečník v súbore Ifjú Szívek v Bratislave.
Vladimír Michalko
Interpret slovenských a maďarských ľudových tancov. Viacnásobný víťaz
celoslovenských súťaží sólistov tanečníkov. Ocenený autor na 1. ročníku Súťaže
mladých choreografov ľudových tancov v Košiciach. Pôsobí ako učiteľ tanca SZUŠ
na Masarykovej ulici v Košiciach. Amatérsky tancuje v súbore Hornád, kde
pôsobí aj ako choreograf a umelecký vedúci.
Ervín Varga
Dlhoročný učiteľ a choreograf slovenských a maďarských ľudových
tancov. Vyučoval tance v Čechách, Maďarsku, Nemecku, USA, Japonsku a
Honkongu. Pôsobil ako pedagóg na VŠMU v Bratislave. Zároveň je umeleckým
riaditeľom SĽUKU.
Vladimír Urban
Dlhoročný umelecký vedúci a choreograf folklórneho súboru Železiar. Je
mnohonásobným držiteľom ocenení z choreografických a autorských súťaží v
inscenovaní folklóru. Je úspešným scenáristom televíznych relácií a režisérom
programov na veľkých folklórnych festivaloch. Pôsobí ako učiteľ tanca a
choreograf doma aj v zahraničí (Maďarsko, Česko, Nemecko, USA, Japonsko).
Ľuboslav Hudák
Od roku 1993 hráč a predník ľudovej hudby súboru Železiar. Interpret a znalec
slovenskej a maďarskej ľudovej hudby. Ovláda husle a violu. Má za sebou veľké
množstvo úspešných transkripcií ľudovej hudby.
Milan Rendoš
V súbore Železiar pôsobí ako spevák, inštrumentalista a člen ľudovej hudby. Je
multiinštrumentalistom. Ovláda hru na akordeón, gitaru, kontrabas, gajdy,
ústnu harmoniku a rôzne píšťalky. Jeho prístup ku spracovaniu ľudovej hudby a
dlhoročná práca umeleckého vedúceho je strojcom úspechov ľudovej hudby súboru
Železiar. Profesionálne pôsobí ako hudobný redaktor Slovenského rozhlasu v
Košiciach.
Stanislav Marišler
Absolvent VŠMU - odbor Pedagogika tanca. Vynikajúci interpret slovenských a
rómskych tancov. Pôsobí ako tanečník v Lúčnici a učiteľ tanca v slovenských
tanečných domoch. Je pedagógom tanca súboru Poleno v Bratislave.
Monika Mihočková
Absolventka VŠMU odbor pedagogika tanca, dlhoročná tanečnica Lúčnice. Pôsobí
ako učiteľka tanca v slovenských tanečných domoch a detskom folklórnom súbore
Sárik. Bola najviac obdivovanou tanečnicou v tanci Mahala počas lanského
letného tábora rómskych tancov v Rumunsku.
Katarína Jurková
Dlhoročná tanečnica súboru Ilosvai vo Veľkej Ide. Vynikajúca interpretka
tancov zo Szászcsavasu.
Keď prišiel p. Vladimír Urban s nápadom naštudovať nový program so zameraním
na rómsky folklór, veľmi nás to prekvapilo, no zároveň to bola pre nás aj
výzva. Výzva preto, že šlo o folklór, ktorý sme ešte nikdy netancovali v
takom rozsahu, ktorý je tradíciou inej kultúry, iného etnika. Hneď od začiatku
sme si uvedomovali nielen našu nedôveru, ale i pochybnosti, či dokážeme
pripraviť plnohodnotný program, ktorý poteší oko diváka, znalcov folklóru, ale
i samotných Rómov.
A tak začali tréningy. Tanečníci, speváčky i hudobníci ich absolvovali
intenzívne a náročne. Bolo ťažké nacvičiť krokové a rytmické variácie, no len
toľko nestačilo. Tanečníci sledovali nespočetne krát záznamy autentických
tancov na videu, nakoľko bol pre nás dôležitý aj charakter a výraz tancov.
Mnoho otázok divákov sa týkalo ženského tanca Mahala. Tanec pochádza z
Rumunska, tancuje sa na melódiu tureckého pôvodu. Tanečnice mu venovali
nejeden tréning, museli do neho zapojiť celé telo. No výsledok ich námahy
veľmi potešilo najmä mužské pokolenie.
Zaujímavá bola spolupráca s hosťujúcimi choreografmi a pedagógmi. Boli to
Attila Oláh, Vladimír Michalko, Stano Marišler, Monika Mihočková, Aniko
Lépešová a Katka Jurková. Všetci priniesli osobitý prístup k formovaniu
interpretácie tancov. Okrem Vlada Michalka a Katky Jurkovej mali minimálny čas
na pre choreografickú a pedagogickú prácu. Napriek tomu, a je to udivujúce,
ich prácu sme dokázali úspešne a plnohodnotne využiť.
Keďže bol náš program bohatý na rómske spevy, veľa času sa venovalo aj tejto
časti. Speváčky opakovali niektoré časti piesní celé hodiny. Niekedy tvrdili,
že nemajú obavy zo zachrípnutia, pretože by sa im hlas správne zafarbil a
ľahšie by sa spievalo.
Zvláštnosťou našej premiéry bolo, že sa do tanečného programu zapojili aj naši
muzikanti. Svoje tanečné výkony zvládli na výbornú, čo diváci ocenili veľkým
potleskom a nadšením.
A ako to všetko dopadlo? Náš program sme prezentovali 29. 6. 2003 o 19:00 v
Štátnom divadle v Košiciach. Výsledkom mnohých tréningov a sústredení bol
originálny program, ktorý zaznamenal veľké ovácie, uznanie odborníkov a dlhý
potlesk divákov, za ktorý im týmto chceme poďakovať.
Erik Duffer
Železiar v rómskom šate strhol publikum k ováciám Posledná júnová nedeľa na
javisku Štátneho divadla patrila zaujímavému vystúpeniu súboru Železiar. Pod
režijným vedením dlhoročného šéfa Vladimíra Urbana a podľa jeho autorského
scenára sa v dvanástich číslach zaskvel na javisku rómsky folklór zo
Slovenska, Maďarska a Rumunska. Originálny nápad bol pre divákov -
priaznivcov súboru - príjemným prekvapením z vybočenia od jeho tradičných tém.
Vystúpenie od začiatku malo didakticko-umelecký charakter. Sprievodné slovo
Zuzany Bobríkovej voviedlo divákov do orientácie v kultúre rómskeho etnika so
stále prítomným akcentom na priliehavú atmosféru umeleckých čísiel. V prvej
časti to boli predovšetkým spevy zo slovenských oblastí rómskych komunít z
lokalít Bystrany, Kendice, Komárno. Interpretovala ich hudba a spevácka
skupina so sólistkami a komornými vstupmi tanečníkov súboru. Kuriózne
pôsobilo učinkovanie košických Rómov rodiny Šarkoziovcov. Pri tejto časti sme
si uvedomovali, že v uvádzaní rómskeho folklóru je dôležitá etnická typológia,
ktorú umeleckými prostriedkami nemožno celkom nahradiť. Druhá časť programu
pozostávajúca zo šiestich čísiel túto dilemu uviedla na správnu mieru. Tance
Rómov z Maďarska a Sedmohradska boli v riešení choreografov Vladimíra Urbana,
Ervína Vargu, Attilu Oláha a Vladimíra Michalku v takej rytmicko-technickej
skladbe a interpretačnej perfekcii, že odpoveď bola jasná. Umelecká
štylizácia zázračne stvorí aj typy. Vrcholom večera bol rómsky folklór zo
Sedmohradska, ktorý tanečný súbor predviedol s nebývalou bravúrou a
temperamentom. Strhol publikum do skutočného nadšenia. Nakoniec zase prišiel
k slovu spev z východného Slovenska, čo vyznelo ako skutočný umelecký hymnus.
Sympatie si získala aj päťčlenná ľudová hudba s perfektným vedením Milana
Rendoša a Ľuboslava Hudáka. Diváci s nadšením aplaudovali vtipným tanečným
sólam jednotlivcov. Počin súboru Železiar treba vysoko oceniť, nielen kvôli
vynaloženej práci pri príprave programu, ale aj pre jeho umelecké vyznenie a
tak prepotrebný spoločensko-ideový dopad.
Ján Žilák, Košický Korzár 12.7.2003
Copyright © 2009 FS Železiar / Created by GEE & STONE