Kronika

Gadži, Romale - Čhavale

• Zaujímavosti
• O tvorcoch
• Ohlasy
• Fotogaléria
• Bulletin z premiéry programu
• Obrazový záznam

Cigánska, hudobno-tanečná show súboru Železiar

Program prináša celú škálu umeleckých prejavov Rómov žijúcich vo vnútornom karpatskom oblúku. Je zostavený z hudby, tanca a vokálnych foriem archaickej i dodnes živej kultúry usadených aj kočujúcich, olaských Rómov.

Zastupujú ich piesne a tance z regiónov Spiš, Zemplín, Šariš zo Slovenska, Szatmár z Maďarska, dediny Szászcsavas a regiónu Mureš v Rumunsku. Protipólom Rómskej kultúry sú ukážky folklóru "gadžov" zo Zemplína a rumunského Kalotaszegu.

Dielo je výsledkom tvorivej práce tímu vysoko erudovaných autorov, ktorí sa stretli špeciálne iba pri tomto programe. Jeho úspešnosť stojí na mimoriadnej práci autorov a všetkých interpretov hudby, tanca a spevu. Ozdobou sú brilantné a strhujúce výkony jednotlivcov v sólových partoch, ktoré obohacujú každú časť programu.

Program mal úspešné premiéry v Košiciach, Liptovskom Mikuláši, Ružomberku, Banskej Bystrici a Bratislave. O jeho kvalitách jednoznačne hovorí dlhotrvajúci potlesk obecenstva počas záverečnej klaňačky a zhodné pozitívne hodnotenie v radoch choreografov a odborníkov z vedenia Lúčnice, SĽUK-u a Národného osvetového centra Bratislava. Táto vzácna zhoda je najvyššou a zároveň veľmi zriedkavou známkou pre akýkoľvek program.

Zaujímavosti:

Naštudovanie programu kládlo nesmierne vysoké nároky na interpretačné schopnosti všetkých účinkujúcich. Charakteristické črty a svojráznosť hudobného, vokálneho a pohybového prejavu Rómov potrápili ako autorov, tak aj interpretov.

Tanečníci doslova "zodrali" jeden videoprehrávač pri štúdiu tanca rumunských Rómov.

Vladimír Michalko pri nácviku tanca zo Szászcsavásu doslova roztancoval topánky.

Okrem tradičných hudobných nástrojov sa tu využíva aj gitara, mandolína, krčah, bubon a "ústna basa".

Všetci hudobníci hrajú na viacerých hudobných nástrojoch.

Niektorí interpreti súboru striedajú hudobné a vokálne party s tanečnými a speváckymi výstupmi.

Veľkým prekvapením programu s najpriaznivejším diváckym ohlasom je hudobné číslo so sólovými tanečnými vstupmi muzikantov.

Najdlhší skandovaný potlesk divákov znie počas celosúborového prednesu rómskych piesní zo Spiša.

• Námet, scenár a réžia: Vladimír Urban
• Choreografia: Vladimír Urban, Ervín Varga, Vladimír Michalko, Attila Oláh
• Hudba: Milan Rendoš, Ľuboslav Hudák a členovia ľudovej hudby súboru Železiar
• Vokálna príprava: Andrea Rendošová
• Taneční pedagógovia: Aniko Lépesová, Katka Jurková, Peter Papcun, Tatiana
• Mrážiková, Monika Mihočková
• Spolupráca pri výbere a návrhu kostýmov: Viera Kladeková
• Výroba kostýmov: Danka Šviderová, Elena Rychnavská

Choreografi:

Atila OLÁH
Znalec maďarského a romského folklóru. Úspešný mladý choreograf. Pôsobí ako profesionálny tanečník v súbore Ifjú Szívek v Bratislave.

Vladimír Michalko
Interpret slovenských a maďarských ľudových tancov. Viacnásobný víťaz celoslovenských súťaží sólistov tanečníkov. Ocenený autor na 1. ročníku Súťaže mladých choreografov ľudových tancov v Košiciach. Pôsobí ako učiteľ tanca SZUŠ na Masarykovej ulici v Košiciach. Amatérsky tancuje v súbore Hornád, kde pôsobí aj ako choreograf a umelecký vedúci.

Ervín Varga
Dlhoročný učiteľ a choreograf slovenských a maďarských ľudových tancov. Vyučoval tance v Čechách, Maďarsku, Nemecku, USA, Japonsku a Honkongu. Pôsobil ako pedagóg na VŠMU v Bratislave. Zároveň je umeleckým riaditeľom SĽUKU.

Vladimír Urban
Dlhoročný umelecký vedúci a choreograf folklórneho súboru Železiar. Je mnohonásobným držiteľom ocenení z choreografických a autorských súťaží v inscenovaní folklóru. Je úspešným scenáristom televíznych relácií a režisérom programov na veľkých folklórnych festivaloch. Pôsobí ako učiteľ tanca a choreograf doma aj v zahraničí (Maďarsko, Česko, Nemecko, USA, Japonsko).

Autori hudby:

Ľuboslav Hudák
Od roku 1993 hráč a predník ľudovej hudby súboru Železiar. Interpret a znalec slovenskej a maďarskej ľudovej hudby. Ovláda husle a violu. Má za sebou veľké množstvo úspešných transkripcií ľudovej hudby.

Milan Rendoš
V súbore Železiar pôsobí ako spevák, inštrumentalista a člen ľudovej hudby. Je multiinštrumentalistom. Ovláda hru na akordeón, gitaru, kontrabas, gajdy, ústnu harmoniku a rôzne píšťalky. Jeho prístup ku spracovaniu ľudovej hudby a dlhoročná práca umeleckého vedúceho je strojcom úspechov ľudovej hudby súboru Železiar. Profesionálne pôsobí ako hudobný redaktor Slovenského rozhlasu v Košiciach.

Pedagógovia:

Stanislav Marišler
Absolvent VŠMU - odbor Pedagogika tanca. Vynikajúci interpret slovenských a rómskych tancov. Pôsobí ako tanečník v Lúčnici a učiteľ tanca v slovenských tanečných domoch. Je pedagógom tanca súboru Poleno v Bratislave.

Monika Mihočková
Absolventka VŠMU odbor pedagogika tanca, dlhoročná tanečnica Lúčnice. Pôsobí ako učiteľka tanca v slovenských tanečných domoch a detskom folklórnom súbore Sárik. Bola najviac obdivovanou tanečnicou v tanci Mahala počas lanského letného tábora rómskych tancov v Rumunsku.

Katarína Jurková
Dlhoročná tanečnica súboru Ilosvai vo Veľkej Ide. Vynikajúca interpretka tancov zo Szászcsavasu.

Ohlasy na premiéru programu: Hlas interpreta

Keď prišiel p. Vladimír Urban s nápadom naštudovať nový program so zameraním na rómsky folklór, veľmi nás to prekvapilo, no zároveň to bola pre nás aj výzva. Výzva preto, že šlo o folklór, ktorý sme ešte nikdy netancovali v takom rozsahu, ktorý je tradíciou inej kultúry, iného etnika. Hneď od začiatku sme si uvedomovali nielen našu nedôveru, ale i pochybnosti, či dokážeme pripraviť plnohodnotný program, ktorý poteší oko diváka, znalcov folklóru, ale i samotných Rómov.

A tak začali tréningy. Tanečníci, speváčky i hudobníci ich absolvovali intenzívne a náročne. Bolo ťažké nacvičiť krokové a rytmické variácie, no len toľko nestačilo. Tanečníci sledovali nespočetne krát záznamy autentických tancov na videu, nakoľko bol pre nás dôležitý aj charakter a výraz tancov.

Mnoho otázok divákov sa týkalo ženského tanca Mahala. Tanec pochádza z Rumunska, tancuje sa na melódiu tureckého pôvodu. Tanečnice mu venovali nejeden tréning, museli do neho zapojiť celé telo. No výsledok ich námahy veľmi potešilo najmä mužské pokolenie.

Zaujímavá bola spolupráca s hosťujúcimi choreografmi a pedagógmi. Boli to Attila Oláh, Vladimír Michalko, Stano Marišler, Monika Mihočková, Aniko Lépešová a Katka Jurková. Všetci priniesli osobitý prístup k formovaniu interpretácie tancov. Okrem Vlada Michalka a Katky Jurkovej mali minimálny čas na pre choreografickú a pedagogickú prácu. Napriek tomu, a je to udivujúce, ich prácu sme dokázali úspešne a plnohodnotne využiť.

Keďže bol náš program bohatý na rómske spevy, veľa času sa venovalo aj tejto časti. Speváčky opakovali niektoré časti piesní celé hodiny. Niekedy tvrdili, že nemajú obavy zo zachrípnutia, pretože by sa im hlas správne zafarbil a ľahšie by sa spievalo.

Zvláštnosťou našej premiéry bolo, že sa do tanečného programu zapojili aj naši muzikanti. Svoje tanečné výkony zvládli na výbornú, čo diváci ocenili veľkým potleskom a nadšením.

A ako to všetko dopadlo? Náš program sme prezentovali 29. 6. 2003 o 19:00 v Štátnom divadle v Košiciach. Výsledkom mnohých tréningov a sústredení bol originálny program, ktorý zaznamenal veľké ovácie, uznanie odborníkov a dlhý potlesk divákov, za ktorý im týmto chceme poďakovať.

Erik Duffer

Recenzia:

Železiar v rómskom šate strhol publikum k ováciám Posledná júnová nedeľa na javisku Štátneho divadla patrila zaujímavému vystúpeniu súboru Železiar. Pod režijným vedením dlhoročného šéfa Vladimíra Urbana a podľa jeho autorského scenára sa v dvanástich číslach zaskvel na javisku rómsky folklór zo Slovenska, Maďarska a Rumunska. Originálny nápad bol pre divákov - priaznivcov súboru - príjemným prekvapením z vybočenia od jeho tradičných tém.

Vystúpenie od začiatku malo didakticko-umelecký charakter. Sprievodné slovo Zuzany Bobríkovej voviedlo divákov do orientácie v kultúre rómskeho etnika so stále prítomným akcentom na priliehavú atmosféru umeleckých čísiel. V prvej časti to boli predovšetkým spevy zo slovenských oblastí rómskych komunít z lokalít Bystrany, Kendice, Komárno. Interpretovala ich hudba a spevácka skupina so sólistkami a komornými vstupmi tanečníkov súboru. Kuriózne pôsobilo učinkovanie košických Rómov rodiny Šarkoziovcov. Pri tejto časti sme si uvedomovali, že v uvádzaní rómskeho folklóru je dôležitá etnická typológia, ktorú umeleckými prostriedkami nemožno celkom nahradiť. Druhá časť programu pozostávajúca zo šiestich čísiel túto dilemu uviedla na správnu mieru. Tance Rómov z Maďarska a Sedmohradska boli v riešení choreografov Vladimíra Urbana, Ervína Vargu, Attilu Oláha a Vladimíra Michalku v takej rytmicko-technickej skladbe a interpretačnej perfekcii, že odpoveď bola jasná. Umelecká štylizácia zázračne stvorí aj typy. Vrcholom večera bol rómsky folklór zo Sedmohradska, ktorý tanečný súbor predviedol s nebývalou bravúrou a temperamentom. Strhol publikum do skutočného nadšenia. Nakoniec zase prišiel k slovu spev z východného Slovenska, čo vyznelo ako skutočný umelecký hymnus. Sympatie si získala aj päťčlenná ľudová hudba s perfektným vedením Milana Rendoša a Ľuboslava Hudáka. Diváci s nadšením aplaudovali vtipným tanečným sólam jednotlivcov. Počin súboru Železiar treba vysoko oceniť, nielen kvôli vynaloženej práci pri príprave programu, ale aj pre jeho umelecké vyznenie a tak prepotrebný spoločensko-ideový dopad.

Ján Žilák, Košický Korzár 12.7.2003

Perličky, zaujímavosti, zvláštnosti:

• Týždeň po zahájení predaja vstupeniek na košickú premiéru boli vypredané všetky miesta okrem najvyšších sedadiel na galérii. Stalo sa tak ešte pred začiatkom mediálnej propagácie.
• V repertoári slovenského súboru sa po prvýkrát objavil tanečný a hudobný folklór Rómov z Maďarska a Rumunska.
• V súbore neúčinkuje ani jeden Róm. Bolo veľkým rizikom, že celé predstavenie vyznie falošne, že bude vyzerať ako nepodarený pokus o napodobenie rómskeho folklóru. Výsledok v dobrom prekvapil všetkých zúčastnených. Najviac asi aj samotných Rómov v radoch divákov.
• Celkové vyznenie programu výrazne ovplyvnilo dobré divadelné prostredie a jednoduchá, ale funkčná scéna. Veľkým prínosom bolo osvetlenie a premietanie obrazov na horizont, ktoré navrhli a realizovali Pavol Pitoňák a Maroš Ondrejka.
• Časť kostýmov sme vytvorili zbierkami v rodinách členov súboru. Speváčky si svoj odev dokonca skompletizovali samé. Pani Kladeková už iba korigovala konečný stav.
• Diváci ocenili náš výkon dlhotrvajúcim potleskom a opakovanou oponou. Ani nám sa nechcelo po programe rozísť.
• Reprízy programu priniesli nové zážitky pre všetkých členov súboru. Vystúpenia mali obrovský divácky úspech a pozitívnu odozvu v radoch odborníkov.
• Dňa 2. júla 2004, počas folklórneho festivalu vo Východnej odovzdal generálny riaditeľ Národného osvetového centra Mgr. Ján Tadzberík a prezident folklórneho festivalu Východná Ing. Štefan Mráz, folklórnemu súboru Železiar cenu za TVORIVÝ ČIN ROKA. Súbor obdržal túto cenu za premiéru programu "Gadži, Romale - Čhavale" (pozri Fotogalériu).