Kronika

Výročia

35. výročie

V roku 1968 som prišiel na konkurz do súboru Železiar. V tom období som mal 18 rokov a bol som šťastný, že som jedným z členov súboru. V tom čase boli pre mňa vzory: v tanci Jožko Janák, Imro Macko ako sólista, v speve Hanka Komárová, v muzike Eugen Bunda st. a Bundovci ako celok. Nemôžem vymenovať všetkých, ktorí za tých 35 rokov v súbore pôsobili, ale všetkým chcem poďakovať. Všetci dnes môžu povedať, že Železiar je ich súbor.

Náš vzťah k Železiaru nie je vôbec meraný podľa toho, kto ako dlho tu spieval, či tancoval. Každý, kto mu len trošku pomohol, si od nás všetkých zaslúži: "ĎAKUJEM". A toto moje poďakovanie platí pre Vás všetkých, ktorí ste v súboru spievali, hrali, tancovali. Pretože Železiar nie je môj, Železiar je Váš. A ja Vám chcem popriať: chráňte si ho, dávajte naňho pozor. Keď hovorím o Železiari, hovorím o svojej rodine, o našej rodine, hovorím o všetkých dobrých ľuďoch.

Ing. Štefan Mráz, dlhoročný sólista v tanci a generálny sponzor súboru

Folklórny súbor Železiar si vysoko vážim. Patrí ku špičke súborov reprezentujúcich scénické ľudové umenia Slovenska. Jeho terajšiu podobu sformoval umelecký vedúci a choreograf Vladimír Urban, ktorého si vysoko vážim. Kdekoľvek pôsobil, tam vždy zanechal za sebou výsledky osobitej práce. Jeho invencia, zmysel pre zdravý slovenský humor, práca s tanečnými motívmi a dlhoročná výchova interpretov - to všetko vytvára kvalitné umelecké teleso, akým je Železiar.

K 35. výročiu blahoželá a všetko dobré vinšuje

Prof. Štefan Nosáľ, umelecký vedúci FS Lúčnica

Tridsaťpäť rokov v živote človeka znamená osobnostnú zrelosť. Nie je tomu ináč ani v prípade úspešného umeleckého telesa. A takým je práve aj jubilujúci folklórny súbor Železiar. Ten ale ani pribúdajúcimi rokmi nestarne. Ustavičným omladzovaním personálnej skladby a preberaním generačných skúseností, pri dômyselnom umeleckom vedení, žiari tvorivou a interpretačnou silou. Svojou umeleckou tradíciou, ale aj súčasnými tvorivými výsledkami patrí Železiar do predného voja slovenskej folklórnej tvorby.

Dvanásť rokov udáva súboru umelecké smerovanie Ing. Vladimír Urban, ktorého vyzretý choreografický rukopis, ale aj premyslený organizačný zámer posunul súbor priam do kategórie profesionálnych kritérií. A to nielen krásou programových vystúpení, ale aj intenzitou práce v skúškach a množstvom predstavení. Kontakt choreografa Vlada Urbana s terénom donáša permanentne objavné scénické výsledky. Osobitne je potrebné spomenúť výsledky s folklórom Myslavy, čo je jedinečným lokálpatriotným úspechom.

Veľkou hodnotou dominantného súboru sú spoločné vystúpenia temer dvadsiatky mestských telies na Dňoch košických folklórnych súborov, ktoré sa konajú každoročne v jeho intenciách, s charakterom týždňového festivalu.

Presah súborovej tvorby Železiaru do všetkých slovenských regiónov, ale aj do cudziny, kde jeho vystúpenia znamenajú spoločenskú udalosť, sú zároveň hrdosťou pre naše mesto.

Tridsaťpäťročný Železiar je mladý aj svojimi perspektívnymi ambíciami. V jeho zázemí je silný konglomerát organizačných prvkov. Patrí k ním aj Súkromná základná umelecká škola s vyše stovkou žiakov vo všetkých umeleckých odboroch a premyslené vedenie, až po výsledný umelecký produkt súboru. Jeho vystúpenia v priestoroch historickej budovy Východoslovenského. štátneho divadla J. Borodáča vytvárajú jedinečnú atmosféru, ktorá iste okrášli aj tohoročné jubileum umeleckého telesa.

Ing. Ján Žilák, dramaturg baletu VŠD

Železiar! Pri vyslovení tohto mena si už len málokto predstaví niečo iné ako známy košický folklórny súbor.

V slovenskej histórii folklorizmu viacero mien zažiarilo. Viacerí dostali krídla a vyleteli do výšav. Dosť však bolo takých, ktorým výšky neprospeli a po vzore Divadla sa zrútili a rozbili o zem. So Železiarom to vôbec nevyzerá na zrútenie. Najmä preto, že jeho silou je totiž fakt, že koruna sa síce ohrieva až v tých redších vrstvách atmosféry, ale životodarnú silu dostáva cez pevný kmeň od koreňov, ktoré sú hlboko v zemi. Potrebu pevných koreňov si našťastie všetci, ktorí vplývajú na rast Železiaru uvedomovali a uvedomujú. Od Mészárosovcov, cez Širáka a Bakšaya až po dnešných Urbanovcov a spolu s nimi a pod ich vedením muzikanti, tanečníci, výtvarníci, pedagógovia, organizátori i tí, ktorí súbor "kŕmia". Výsledkom ich pôsobenia môže byť aj tento príklad.

V sedemdesiatych rokoch sa pre folklórne súbory začal uplatňovať systém súťažných podujatí a jeho súčasťou boli prehrávky folklórnych súborov, ktoré sa konali každé tri roky. Som presvedčený, že v istom období boli obrovským prínosom pre umelecký rast súborov. No mali aj svojich odporcov. A ich argumentom bolo, že súbory sú nútené robiť dva programy - jeden pre porotcov, ktorí oceňujú čistotu materiálu, pôvodnosť, príslušnosť k istej oblasti a podobne - a druhý pre divákov, ktorí si žiadajú atraktívnosť. Osobitne ešte program pre zahraničie, ktoré vyžaduje aj väčšiu pestrosť. Železiar patril k tým súborom, ktoré nepotrebovali robiť dva programy. Dokázal zaujať divácku verejnosť i porotu.

V čom to je? Vedenie súboru má cit pre folklór, dokáže získať jeho zaujímavé podoby a dokáže ich zaujímavo spracovať - má nápady a vie ich rozviesť. Súbor má interpretov, ktorí prostredníctvom odborného vedenia nadobudli nielen schopnosť precízne predviesť naučené, ale nadobudli vzťah k tomu, čo predvádzajú. A to je niekedy ešte dôležitejšie. Program súboru tak dostal výraz, vnútornú osobitosť - program dostal dušu.

Železiar, to je dnes meno, ktoré má váhu. Železiar, to je dnes - ako by povedali starí fachmani - poctivé meno. Železiar, to je meno, s ktorým každý rád súvisí. Ja som veľmi rád, že s menom Železiar aspoň trošičku súvisí aj meno Prebudená pieseň a že s menom Železiar aspoň za omrvinku súvisí aj meno Matica slovenská.

K narodeninám

• Vám, členovia súboru, prajem zdravie a neustávajúcu schopnosť vášho vedenia prinášať všetkým poznanie a radosť z tradičnej ľudovej kultúry,
• Vám umeleckí i organizační vedúci súboru, prajem veľa mladých ľudí, hladných na ľudovú kultúru, ale aj viacej tých ktorí sa môžu postarať o živobytie
• a všetkým spoločne Vám prajem, aby si diváci na Vašich programoch vytlieskali mozole na rukách.

S úctou, Vladimír Kyseľ, riaditeľ združenia Prebudená pieseň